Aj v čase písania tohto blogu sa niekde niečo nezákonné deje. A ostane bez povšimnutia. Ide o drobnú zlodejinu, nenápadne vyhojenie sa na úkor niekoho či niečoho, nonšalantné obídenie zákona či len morálny priestupok. Kde niet svedka, niet vinníka. Kde nie je túžba po spravodlivosti, spravodlivosť nenájdete a nikdy sa jej nedovoláte.
Pár ťukmi do smartfónu ohlásite nelegálnu skládku a čakáte zázrak. Ten sa nedostaví, lebo správne konanie je potrebné vyvolať zákonným spôsobom. Neanonymným. Uff, to sa Vám už nechce. Je to menej pohodlné a trochu adrenalínové.
Úradná tabuľa MŽP SR (Zdroj: https://www.minzp.sk/uradna-tabula/)
Enviroprtál (Zdroj: https://www.enviroportal.sk/sk/eia)
Aj v tejto chvíli možno práce za Vašim humnom niekto plánuje smetisko, „moderné zariadenie“ na zhodnocovanie odpadov, ktorého počet inštalácií v Európe je nula, bioplynovú stanicu ... a začína povinná jazda byrokratov na úradnej tabuli obce, ministerstva životného prostredia či Enviroportály. V čase zverejnenia však práve sadíte jarný šalát, pristavujete garáž, chystáte svadbu tej najmladšej ... A úradne tabule zásadne nečítate, veď starosta vie najlepšie čo je dobré pre obec.
A potok kričíte – po územnom konaní a stavebnom rozhodnutí, ako zbavený zmyslov, že ktorý – a nasledujú názvy pohlavných orgánov a zvierat – dovolil tu opachu, smrad, hluk, „za“ či „na“ hranici vášho osobného impéria. Nevideli ste, nečítali ste, niekto vás mal upozorniť, niekto to mal riešiť ... Niekto! A vraj to tak nenecháte. Post scriptum.
Život sú vlny v oceáne. Plynú. Mení sa len ich rytmus a amplitúda. Oceán nečaká, kým si nájdete čas.
Aj dnes sa niekto rozhodol - v rámci „boja s klimatickými zmenami“ a za eurofondové peniaze – zmeniť obec na rozpálenú pláň zámkovej dlažby s nefunkčnými atrapami drevín.
Aj dnes niekto, možno práve váš sused, mimo obrazu o význame nelesnej drevinovej vegetácie, podal žiadosť na výrub 167 stromov s obvodov od 30 do 123 cm a nazval to čistením trvalo trávneho porastu.
Aj dnes Vás možno majiteľ tučného mešca práve zbavuje, zatiaľ v projektovej dokumentácii, svetla a ticha.
A možno práve dnes niekto pripravuje Vaše vyvlastnenie, lebo ktosi, kdesi – a od stola – nakreslil líniu stavby mimoriadneho spoločenského významu cez Váš dom, chatu, pozemok či les.
Ale Vy nečítate úradne tabule, nezaujímate sa o Enviroportál, lebo práve sadíte jarný šalát, pristavujete garáž, chystáte svadbu tej najmladšej ...
Viete čo pripravuje Váš sused? (Zdroj: Úradná tabuľa MŽP SR)
Voľby – komunálne či do národnej rady – sú ilúzia. Jej obsahom je presvedčenie ľudí, že stačí raz za čas to dať do urny – a ak to vyjde – tak sa všetko zmení. Je to ilúzia aj o tom, že štátna správa – ten rozbujnený aparát nazvaný arogantne ESO, ktorého fungovanie do bodky opísal Tibor Javorský – vždy a bezvýhradne koná vo verejnom záujme.
Tridsať rokov po Nežnej je občan akcesorický druh. Zjavuje sa väčšinovo až v post scriptum prostredí – plnom hnevu, vyhrážok a sĺz – v snahe zastaviť už rozbehnutý vlak. Občan ako ulitník s nakrátko vystrčenými tykadlami, citlivo reagujúcimi na akékoľvek ohrozenie.
Tridsať rokov po Nežnej je občan akcesorický druh. Slovenské školstvo – ten nereformovateľný útvar papierových demokratov, naplnený až po strechy chátrajúcich budov autoritatívnym a direktívnym riadením, bossingom sa mobbingom – planírujúce detské duše, kreativitu a odvahu do homogénnej masy daňových poplatníkov, občana nevychová.
„Kde si, občan?“, priam kričí v stovkách slovenských ťapákovských dedín, kde to stačí raz za štyri roky hodiť a potom sa len tak, mimo úradných tabúľ a širšieho spoločenského záujmu i rozhľadu, potácať životom. Veď politici to za nás vyriešia.
Nevidieť, nepočuť, nehovoriť ... , krédo priemerného slovenského daňového poplatníka. A výsledok? Zanedbaná krajina a všade prítomný morálny rozklad (Zdroj: TrashOut)
Realita unaveného tigra
