Vodný zákon je sviňa – jeho účelový výklad, neschopnosť či dokonca úmysel interpretovať jeho ustanovenia tak, aby bolo ospravedlnené dlhodobé drancovanie brehových a sprievodných porastov, zásahy do prietočného profilu vrátane ťažby a premiestňovania substrátov ..., a to aj v krajinársky hodnotných a zákonom chránených lokalitách. V podmienkach Slovenska sa dá výnimkami a výnimočnými stavmi zlegalizovať prakticky čokoľvek.
Na rieke Belá – zaradenej do sústavy NATURA 2000 – tej divokej a divočiacej rieke plnej neočakávaných zákutí okorenených utajeným životom rôznorodých druhov, magickej Živej rieke Erika Baláža, sa momentálne odohrávajú – priamo pred zrakmi poriadne nasrdených Hrádočanov – masívne presuny štrku a zásahy do koryta.
Rieka Belá – rozľahlosť korýt, štrkové nánosy, ostrovy ..., posledná skutočne divoká rieka Slovenska (Zdroj: reportáž TV Liptovský Hrádok)
Telefóny drnčia, e-maily pristávajú v poštových schránkach kompetentných, internet sa topí v záplave nepochopenia a karavána bagruje ďalej.
Hrádočania, ktorí boli schopní vyhnať z prahu vlastného domova odpadových špekulantov, musia strpieť zabíjanie rieky pod kuratelou štátu a s požehnaním okresnej povodňovej komisie v Liptovskom Mikuláši.
Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu – Liptovský Hrádok nedostala ani možnosť vyjadriť sa k projektovej dokumentácii tzv. zabezpečovacích prác. Ide pritom o ľudí, ktorí nielenže rieku užívajú, ale hľadajú aj zdroje napr. na jej pravidelné zarybňovanie. S obdobnou aroganciou boli názory nielen rybárskeho zväzu zmietnuté zo stola aj pri plánovaní a výstavbe ostatnej MVE pod masívom Borovej Sihote, čo skonštatovala aj ombudsmanka v roku 2016.
Vyjadrenie Róberta Hoka, riaditeľa povodia horného toku Váhu Slovenského vodohospodárskeho podniku k situácii na rieke Belá (Zdroj: reportáž TV Liptovský Hrádok)
Zabezpečovacie práce na rieke Belá (Zdroj: reportáž TV Liptovský Hrádok)
Pred časom upozornil na možné zneužívanie pretrvávajúceho výnimočného stavu pri zabezpečovacích prácach v Tatrách aj ochranár, filmár a držiteľ ocenenia Biela vrana Erik Baláž. Zdôraznil, že práve výnimočný stav umožňuje obchádzať verejné obstarávanie a realizovať praktický akýkoľvek objem prác, ktoré následne preplatí štát.
Studený potok pred povodňami a po vykonaní „zabezpečovacích prác“ (Foto: Erik Baláž)
K celej situácii na tatranských a podtatranských tokoch vydali vyhlásenie Slovenská limnologická spoločnosť a Slovenská ichtyologická spoločnosť, čiže žiadni diletanti a samozvaní ochranári, a zároveň vyzvali ministra životného prostredia SR k zastaveniu prác:
„Slovenská limnologická spoločnosť a Slovenská ichtyologická spoločnosť, ktoré spájajú odborníkov v oblasti riečnych ekosystémov z celého Slovenska, upozorňujú, že v rámci povodňových zabezpečovacích prác dochádza vo Vysokých Tatrách k necitlivým zásahom do riečnych ekosystémov.
Rozsah a charakter zabezpečovacích prác nezohľadňuje predmety ochrany prírody a je neadekvátny vzhľadom na citlivosť územia a reálne potreby protipovodňovej ochrany. Znepokojuje nás vyhlásený povodňový stupeň a mimoriadna situácia, ktorá aj mesiac po povodni umožňuje okamžité zásahy do korýt vodných tokov a obchádzanie riadneho verejného obstarávania pri ich objednávaní.
Domnievame sa, že reálnym účelom týchto zásahov nie je protipovodňová ochrana, ale umelé navyšovanie prác za účelom čerpania väčšieho množstva finančných prostriedkov.
Vyzývame ministra životného prostredia, a generálneho riaditeľa sekcie vôd MŽP SR, aby zastavil prebiehajúce práce v súčasnom rozsahu, pretože budú mať nezvratný negatívny dopad na doterajší dobrý stav v dotknutých tokoch, deklarovaný v poslednom Vodnom pláne (2015).
Koncom júla 2018 zasiahla Vysoké Tatry intenzívna zrážková činnosť, ktorej dôsledkom bola povodňová situácia 3. a následne 2. stupňa na šiestich tokoch. Podľa údajov SHMÚ v tejto oblasti spadlo za niekoľko dní 10 percent ročného úhrnu zrážok. Hoci je už viac ako mesiac po týchto udalostiach, na niektorých tokoch pretrvávajú povodňové práce a sú vyhlásené povodňové stavy, aj napriek tomu, že podľa údajov SHMÚ hladiny vody v daných tokoch nezodpovedajú stupňom povodňovej aktivity.
Povodňové zabezpečovacie práce sú vykonávané aj na rieke Belá, ktorá je v systéme NATURA 2000 zaradená medzi lokality európskeho významu, v Územnom systéme ekologickej stability predstavuje významný biokoridor, je vodohospodársky významným tokom, je súčasťou ochranného pásma národného parku Vysoké Tatry a vo vedeckom návrhu zonácie TANAP predstavuje významný priestorový katalyzátor. Je jedinou divočiaco-migrujúcou riekou na Slovensku, ktorá je predmetom výskumu mnohých vedcov už celé desaťročia. Jej jedinečnosť spočíva vo vysokej diverzite habitatov a druhov, ktorých existencia je podmienená neustálym premiestňovaním sedimentov a riečneho koryta v dôsledku vysokých prietokov.
Podľa nášho názoru, zabezpečovacie práce vykonané a vykonávané Slovenským vodohospodárskym podnikom narúšajú prirodzené procesy v rieke, aj v úsekoch, v ktorých nedošlo k ohrozeniu života a majetku obyvateľov a nemajú zásadný vplyv na ďalší priebeh povodní v toku. Hoci si uvedomujeme, že v blízkosti tokov sa nachádzajú ľudské sídla a cestné komunikácie a preto boli povodňové záchranné práce nevyhnutné, nesúhlasíme s rozsahom a charakterom zabezpečovacích prác.
Rozsah prác je neadekvátny, najmä obrovské presuny štrkového materiálu a zmeny koryta toku sú realizované aj na miestach, kde nie sú potrebné. Tieto úpravy sú robené narýchlo, nepremyslene, a bez ohľadu na potreby ochrany prírody.
Navrhujeme, aby boli v tomto období vykonané len najnutnejšie opatrenia v bezprostrednej blízkosti ľudských sídel a infraštruktúry a aby bol vypracovaný projekt, ktorého cieľom bude navrhnúť protipovodňové opatrenia na základe objektívnych výsledkov komplexného hydrobiologického a geomorfologického výskumu, vrátane modelovania povodňových situácii a zohľadnenia dynamiky a morfologického vývoja riečneho koridoru.
Taktiež je nevyhnutné, aby takto vypracovaný plán protipovodňových opatrení bol posúdený z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Rieky, ktoré majú status ochrany, má zmysel chrániť len v ich prirodzenom dynamickom stave. Navyše Slovensko musí dodržiavať záväzok voči Európskej komisii, zachovať dobrý stav v zmysle Rámcovej smernice o vode všade tam, kde bol deklarovaný vo Vodnom pláne. Toto zachovanie je nutne podmienené citlivým nakladaním a spravovaním vodných tokov v zmysle európskych smerníc na ochranu vôd a dotknutých habitatov.
Preto žiadame, aby teraz a aj v budúcnosti rozsah povodňových záchranných a zabezpečovacích prác zodpovedal reálnemu riziku ohrozenia obyvateľov a majetku, aby bolo prihliadané na potreby ochrany prírody a aby boli pri protipovodňových opatreniach využívané prírode blízke opatrenia a zóny ponechané v bezzásahovom režime s prioritou ochrany prírody.“
Aj tento prípad ukazuje, že štát a jeho inštitúcie tu fungujú akoby samé pre seba, bez zohľadňovania vedeckých princípov, skutočných potrieb dotknutých miestnych obyvateľov a rešpektu k ich názorom. A takýto štát naozaj nepotrebujeme.
P.S:
V čase písania tohto článku sa objavila agentúrna správa o tom, že minister životného prostredia SR László Sólymos dal preveriť stav protipovodňových a zabezpečovacích prác na vodných tokoch vo Vysokých Tatrách.
Súvisiace články
Liptovská Mara: Koniec zeleného pásu?
Svetový deň vody a farizejstvo všedných dní
Ortuť v Liptovskej Mare, arzén v Orave ...
