Denník N ešte v lete informoval, že Matovič vo svojej diplomovej práci odpísal dve knihy a v roku 1998 ju odovzdal ako svoje dielo. Premiér vtedy vo svojom statuse na sociálnej sieti uviedol, že by pre medializované informácie o jeho diplomovke mal prísť o titul. Doplnil, že zo svojej funkcie odstúpi „hneď, ako splní všetko, čo ľuďom pred voľbami sľúbil“. Taktiež uviedol, že nemá najmenší problém sa vzdať svojho vysokoškolského titulu, keď to bude napísané v zákone. Na záver sa ospravedlnil všetkým poctivým študentom, ktorí dokázali vyštudovať bez jediného odpisovania, našepkávania a iných „fintičiek“.
Prešlo pol roka ...
„Keďže sme v tom s pánom ministrom školstva spolu, urobím presne to isté, čo urobí minister školstva,“ uviedol Matovič (OĽaNO) v reakcii na výzvu Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ), aby sa vzdal magisterského titulu. Študenti doručili predsedovi vlády spolu s výzvou aj predpripravené tlačivo, ktoré postačuje podpísať, osvedčiť podpis a poslať rektorovi Univerzity Komenského v Bratislave. Výzva prišla po tom, ako sa svojho postu vzdala rakúska ministerka práce a rodiny Christine Aschbacherová, ktorá odpisovala vo svojej dizertačnej práci realizovanej na Slovenskej technickej univerzite. Jej prístup premiér označil za "inšpiratívny".
Možno si časť národa, predovšetkým tá, ktorých internet ironický nazýva Svedkovia Matovičovi , nevšimla, že na čele štátu stojí bezprecedentný klamár, farizej a manipulátor neschopný prijať akékoľvek osobné konzekvencie za početné zlyhania, budujúci systém - aj v prípade manažovania pandémie - náhodných opatrení založených na vlastných pocitoch a vypočítavých politických cieľoch. V jeho tieni a pod jeho vladárskou rukou - v neverejnom prítmí zasadnutí vlády a rôznych pandemických komisií - sa rodia arogantní vazali typu Mikulec či Nagy či submisívne vládne tiene ako Krajčí.
A minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) – postupne strácajúci v premiérových hromoch – bleskoch elementárnu ľudskú dôstojnosť – by si mal konečne uvedomiť, že aj pozícia fackovacieho panáka má svoje hranice, aj tie preferenčné. Ľudia slabochov ľutujú, ale napokon nevolia.
