Zdroj: Facebook Slovenský ochranársky snem
Na diskusnej stránke Slovenského ochranárskeho snemu sa objavil tento zaujímavý text, ktorý - veľmi správne - poukázal na tému výrubu drevín a ich reálneho nahrádzania, najmä ak sa vo všeobecnosti tvrdí, že zeleň v mestách i v krajine (extravilán ) pribúda: „Keď dám študentom ľahkú otázku, hneď šípia chyták. A ten je i tu. Áno, je tam jeden strom. Ale papierovo, možno i dva, možno tri, možno ešte i viac. Čert ho vie. V rámci môjho pátrania, ako sa v Starom Meste napĺňa litera i duch predpisov súvisiacich s výrubom drevín, som narazil na zaujímavý úkaz. Predpis som chápal tak, že keď sa niečo vyrúbe, musí sa to nahradiť. Na tom istom mieste alebo inde, ak sa tam nedá. Čiže niečo ako Zákon zachovania (zelene). Na moje veľké prekvapenie som zistil, ako veľmi som sa mýlil. Na bratislavskej Heydukovej ulici rástlo 5 stromov. Medzitým ich nahradilo 5 nových. Poviete si, však áno, takto to má fungovať. Lenže z moje poslaneckej interpelácie som sa dozvedel, že 3 z nich sú zároveň náhradou za výrub v inej časti mesta (realizovalo ho Staré Mesto). Čiže ten istý strom je zároveň náhrada za ten, čo na jeho mieste predtým rástol a zároveň náhrada za úplne iný strom, čo si rástol inde. Čiže dva v jednom. Na obrázku sú teda zrejme dva stromy. Ak nie viac.“
Staré stromy máme len vďaka vzťahu minulých generácií ku krajine (Strom roka 2015: hruška – Ružovka, 200 rokov, obvod 231 cm, výška 14 m, Bošáca – Zabudišová, zdroj: Nadácia Ekopolis)
Spor o zeleň v mestách č v krajine - či sa to niekomu páči alebo nie - je antagonistický. Na jednej strane stojí žiadateľ o výrub, ktorý je skalopevne presvedčený, že jeho nároky sú legitímne a akt udelenia súhlasu na výrub drevín má mať charakter formálnosti. V oponentúre stoja účastníci konania ako zástupcovia Štátnej ochrany prírody SR či mimovládnych organizácii, ktorí vo väčšine prípadov trvajú na vedeckých faktoch, nie dojmoch. Medzi týmito stranami „lieta“ povoľujúci orgán – mesto (obec) či okresný úrad. Tu dodávam, že každý výrub má byť oznámený na úradnej tabuli, čo sa v mnohých obciach nedeje vôbec a väčšina výrubov nemá žiadnu oponentúru t. j. iného účastníka konania (nepôsobí tu žiadna mimovládna organizácia) ako samotného žiadateľa o odstránenie dreviny.
Pre predstavu, v meste veľkosti Liptovského Mikuláša sa ročne zúraduje niekoľko desiatok správnych konaní vo veci výrubu drevín – v pracovnom čase úradníkov t. j. iný účastník konania sa ich zúčastňuje na úkor vlastnej práce, preto mnoho stromov nemá ombudsmana – v ktorých sa požaduje výrub niekoľko stoviek drevín. V konaniach vedených pod okresným úradom je situácia ešte intenzívnejšia.
Vodohospodári či správcovia energetických sietí dokonca výrub drevín iba oznamujú orgánu ochrany prírody – majú nadštandardné postavenie v zákone – a v početných prípadoch ide čisto len o formálne naplnený a roky dopredu naplánovaný „výkon“, v časti prípadov realizovaný dodávateľsky, bez sedliackeho uvažovania a citlivosti. Takto nám miznú kilometre brehových porastov či sa devastuje zeleň v obciach, jedným dychom sa ale v celej spoločnosti reční o klimatických zmenách, ekologickej stabilite a biologickej diverzite.
Dôvody žiadosti o výrub drevín: padá lístie, škriekajú vtáci a nemôžem spať, konáre zasahujú k fasáde, tienenie, strom môže spadnúť, výstavba domov či väčších developerských projektov, ochrana či výstavba líniových stavieb (cesty, vodovody, plynovody), hniezdenie vrán či kaviek atď.
Napätosť vzťahov počas výrubého konania spôsobuje, že zástupca orgánu ochrany prírody (obec, okresný úrad) má tendenciu prikláňať sa na stranu žiadateľa o výrub drevín a minimalizovať jeho „straty“ (nepovolenie výrubu) či sekundárne náklady (výsadba drevín). V mnohých prípadoch tu zaznievajú priame či nepriame vyhrážky resp. náznaky vybavenia povolenia cez inú osobu či na inom mieste.
Tak sme popílili ... (Foto: LIPA – Liptovskí aktivisti)
Osobitou kapitolou - a tu sme pri kontexte so statusom zverejnenom na Slovenskom ochranárskom sneme - je náhradná výsadba či finančná náhrada za uskutočnený výrub drevín.
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s
a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny,
b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability,
c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území,
d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability,
e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty,
f) realizáciou opatrení na zabezpečenie starostlivosti o chránené územia a chránené stromy podľa programov starostlivosti o chránené územia a chránené stromy,
g) realizáciou iných opatrení vykonávaných na účely ochrany prírody a krajiny v odôvodnených prípadoch na základe súhlasného stanoviska ministerstva.
Spoločenská hodnota drevín – kalkulačka
Niet subjektívnejšieho faktoru než je primeranosť náhradnej výsadby, ktorá nemá žiadny definičný rámec.
Mám za to, že hodnota náhradnej výsadby t. j. počet stromov a ich kvalita (výška dreviny, obvod kmienka), by mali striktne vychádzať zo spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub, to sa však žiadateľom o jeho uskutočnenie nepáči. Pri dlhovekých drevinách v špecifickom prostredí (parky, záhrady, mestské centrá, aleje, stromoradia), po zarátaní pozitívnej i negatívnej indexácie, môže ísť o hodnotu vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur. Žiadatelia o výrub totiž nepochopili a samosprávy (a v extravilánoch okresné úrady) na túto hru pristúpili, že inštitút náhradnej výsadby v zákone o ochrane prírody a krajiny je manažmentovým nástrojom samospráv pre vytváranie kvalitnej a dlhovekej kostry verejnej zelene v mestách (pri rozhodnutiach okresných úradov v krajine) bez nárokov na ich rozpočet. Pri striktnom uplatňovaní ducha zákona by neboli potrebné žiadne „Remišovej“ eurofondové výzvy na financovanie zelených opatrení v mestách.
Otázka kvalitnej náhradnej výsadby je aj otázkou jej udržateľnosti t. j. zachovania vysadených drevín. Každý rozumne uvažujúci človek vie, že 50 cm sadeničky stromov v mestskom prostredí nevieme - ani v prípade povinnej 3-ročnej starostlivosti určenej v rozhodnutiach – ochrániť pred vandalizmom, močom psov, kosačkami, agresívnymi prerastajúcimi bylinami a v krajine (aleje a stromoradia) napr. pred ohryzom premnoženou zverou.
Ďalším aspektom je fakt, že úradník z obce či okresného úradu v praktickom výkone nemá časovú kapacitu na kontrolu výkonu vydaných rozhodnutí z hľadiska výrubu drevín (Boli vyrúbané stromy v povolenom počte?), realizovanej náhradnej výsadby a poctivého uskutočňovania povinnej starostlivosti. Občianske združenia – TATRY, LIPA – len v úzkom páse regiónu Liptova pravidelne zisťujú nezrovnalosti medzi „papierom“ a reálnym stavom.
Otázka „Koľko stromov vidíte?“ je poukázaním na šachovú partiu so zeleňou, ktorú štát a samosprávy hrajú vykazujúc štatistický presný počet nepresných čísel. Ak totiž vyrúbeme v istom časovom úseku 200 ks drevín s priemerným vekom 70 rokov a listovou plochou niekoľko desiatok tisíc metrov štvorcových, tak ich adekvátnu náhradu nepredstavuje ten istý počet formálne vysadených drevín s minimalistickými korunami (strom ako ozdoba, nie ako funkčný organizmus) a s nejasnou perspektívou jeho dlhodobého prežitia. Mám za to, že súčasné tempo ozeleňovania miest či krajiny - za sizyfovského nasadenia aktivistov vrátane krvopotného zháňania finančných zdrojov pre tento účel - zásadne nestíha každodennému rehotu motorových píl v mestách i tzv. voľnej krajine
O pár dni si pripomenieme Deň Zeme a zo všetkých strán zaznejú početné deklarácie, ale vzťah k životnému prostrediu začína tam, kde končia formálne prístupy a riešenia či lepenie náplastí na naše svedomie.
