Riešime to kupovaním stolových a minerálnych vôd. Ak by sme niekomu pred dvadsiatimi rokmi povedali, že si raz bude kupovať pitnú vodu v obchode, považoval by nás za blázna! Je zrejmé, že toalety negatívne vplývajú na kvalitu vôd. V mnohých obciach aj mestách chýbajú čističky odpadových vôd, alebo sú zastarané a kapacitne nedostatočné. V praxi to znamená, že voda, ktorú spláchneme, voda po kúpaní, voda z umývadla, jednoducho všetka voda, ktorá prejde našou domácnosťou, sa dostane buď do žumpy, alebo – ak má domácnosť kanalizáciu, tak do rieky, alebo v najlepšom prípade do ČOV a potom do rieky.
Tam kde nie sú vybudované čističky, domácnosti používajú žumpy. Každý, kto býva v takejto oblasti, pozná negatíva žúmp: presakovanie netesných a otvorených žúmp do spodných vôd, zápach, poplatky za čerpanie kalov, susedské spory, atď. Najmä tam, kde nie je vybudovaný vodovod a ľudia sú odkázaní na vlastné studne, je to najhoršie, pretože si sami … do studní.
Splachovacie záchody spotrebujú značné množstvo PITNEJ vody (voda, ktorou splachujeme, je upravená, pitná), v priemere na 4-člennú rodinu je to až 66 litrov za deň, čo sa dá ľahko prepočítať na eurá, ročne okolo 20 000 litrov!
V minulosti (niekde aj teraz) tento problém nejestvoval – ľudia používali suché záchody „kadibudky“, ktoré nepredstavovali pre vodu nebezpečenstvo. Odpad sa totiž jednoducho skompostoval. Problémy totiž nastávajú až vtedy, keď sa zmieša tekutá časť (moč), výkaly a voda. Vtedy dochádza k rozmnoženiu baktérií a k anaeróbnemu hnitiu, ktoré je zdrojom nepríjemného zápachu. Zároveň dochádza k prieniku baktérií a dusíka do podzemných vôd. Samozrejme, každý má snahu zvýšiť komfort svojho života. Málokto by bol asi ochotný sa vrátiť ku klasickému dedinskému záchodu, ktorý predstavuje minulosť a „chudobu“. Na druhej strane, splachovacími toaletami však problém neriešime, skôr vytvárame.
Otázka teda znie: Ako sa dá problém vyriešiť tak, aby bol zabezpečený štandardný komfort a hygiena a zároveň aby sme chránili životné prostredie a ešte aj ušetrili peniaze?
Vo Švédsku (v krajine s tradične vysokým dôrazom na hygienu) boli zhruba pred 70 rokmi vytvorené tzv. domové kompostovacie záchody, ktoré sa odvtedy postupne rozširujú po celom svete. Tohto roku bola napríklad vo Fínsku dokonca celosvetová konferencia o kompostovacích záchodoch. Je najvyšší čas, aby sa aj u nás (najmä v oblastiach, kde nie je vybudovaná kanalizácia a čistička odpadových vôd) tieto systémy rozšírili.
Čo sú kompostovacie toalety a ako fungujú?
Existuje viacero typov kompostovacích toaliet, ktoré majú nesporné výhody a ich fungovanie je veľmi jednoduché. Princíp všetkých tzv. „ekotoaliet“ je založený na oddelení tuhej a tekutej časti odpadu, ktorý sa do nich dostáva. Suché výkaly nezapáchajú, zapácha iba moč zmiešaný s výkalmi a tento problém je v prípade ekotoaliet zabezpečený oddelením tuhej a tekutej časti. Pevný odpad a papier skončí v špeciálnom odvetrávanom kompostovacom zásobníku. Podmienku je, že sa na záchode musí sedieť aj pri „malej“, kedy sa moč sa odvádza inou priehradkou cez odpadovú rúru do trativodu, alebo žumpy.
Ideálnym riešením je vývod do malej biologickej čističky odpadových vôd (trstinového jazierka) o ktorom si ešte niečo povieme. Tuhá časť padá do kompostovacieho zásobníka, kde sa rozkladá. Odpad dokonale rozložený na humus, sa zhruba raz za dva roky vynesie na kompost, alebo ak je odpad veľmi suchý, dá sa aj spáliť. Vetranie je buď vlastným ťahom, alebo ventilátorom.
Vo svete (vrátane Čiech) jestvuje množstvo firiem, ktoré vyrábajú alebo dovážajú ekotoalety. Cenové relácie sú v prepočte od 650€ vyššie.
Podrobnosti o výstavbe kompostovacej toalety sa dozviete z plnofarebného plagátu “Domové kompostovacie toalety“ (http://www.sosna.sk ).
