Začalo to nenápadne. Tu i tam. Malá ohradená parcelka, lúčka zvaná trvalý trávny porast. Pár desiatok metrov lemujúcich spevnenú cestu. Natiahnutý špagát medzi zatlčenými kôlmi, napnutá páska ... Územie bez výstrah a upozornení.
Prerástlo to do kilometrov oplôtok, pozdĺžnych i priečnych. Nevinný špagát vystriedal ostnatý drôt. Zákerný. Strácajúci sa v protisvetle, hmlách, tráve či snehových závejoch. Nenápadné pasce pre zver a náhodných pútnikov.
Fragmentácia krajiny. Oplotok za oplotkom. Nový, starý, udržiavaný i neudržiavaný, drôty napnuté, voľné visiace, strácajúce sa vo vysokej tráve ... Parcela za parcelou.
Zahatané migračné línie, znemožnený prístup k vode, prerezané tepny poľných ciest ... Preskočiť či podliezť? Snáď to vyjde!
Slnečné dní striedajú tie mrchavé, čas v kolobehu života zhadzuje lístie zo stromov, tráva sa zjavuje a mizne, vody potokov ľahostajne plynú do oceánov, generácie sa menia v prach v hlbokých hroboch ... , iba my, živí, – ľudia proti ľudom – vymedzujeme náš životný priestor, majetkové práva, zóny zdanlivého bezpečia ... plotmi, ohradami, múrmi. Mnohokrát okázalými či zbytočnými. Insitná náhražka chýbajúceho vzájomného rešpektu a úcty.
Krajina v ostatných okovách...
... a drôt ako symbol neslobody.
Krajina Neslobodno!
Liptov
Slovami básnika: „Cesty sú ako ľudia, každá je iná, sú na nich kamene, je na nich hlina ...“
Odvrátená tvár (nielen) Liptova
Ohrady pozdĺžne i priečne, nové i zanedbané ...,
... nenápadné pasce pre zver a náhodných pútnikov ...
Prehradené údolia ...
... migračné trasy, ....
... cestičky k vode, ...
.... romantické zákutia.
Drôty v tráve, čakajú ...






