Stojíme na prahu tretieho výberového konania na riaditeľaŠtátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR). Dokument z druhého pokusu je názornou ukážkou personálnej núdze v ktorej sa ocitla ochrana životného prostredia na Slovensku. Ak dlhoročný funkcionár – aj v pozícii riaditeľa sekcie ochrany prírody a krajiny ŠOP SR – Michal Adamec hovorí o reštarte organizácie, tak sa chce plakať. Aj bocian Edo uväznený v átriu FPV Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, v rámci akejsi záchrany, by vedel k téme povedať svoje.

Z diskusie pod záznamom z verejného vypočutia
A pretože ryba smrdí od hlavy, tak nihilizmus štátnej ochrany – spôsobený kombináciou nedostatočného financovania v paradoxnom prepojení na početnéprojekty pre projekty s osohom pre Našich, masívnych čistiek, individuálneho vyhorenia či iba chýbajúceho srdca – zaplavil celú krajinu.
Už akoby o nič nešlo. Iba prežiť ďalší deň a čo-to uchrániť aspoň vo vyšších stupňoch ochrany. A výsledkom nie je – možno prekvapivo – spoločenský viditeľný rozklad NAPANTu či TANAPu, našich najznámejších národných parkov, ale už ani neskrývaný lynč intravilánov i tzv. voľnej krajiny t. j. územia obklopujúceho obce.
Tu padajú ročne stovky kusovhodnotných drevín, množia sa nelegálne skládky, hektáre prerastajú inváznymi druhmi bylín, tečú žumpy, sklady chemikálií i močovkové jamy, pod „dohľadom“ lesných, poľných, vodných strážcov i stráže ochrany prírody. Nevidenie a farizejstvo – s odznakom na hrudi či nášivkou na flisovej bunde – sa stali pracovnou metódou.
Slovenskú prírodu už nechránime len pred developermi a ľudovými vandalmi, lebo útoky proti nej prichádzajú priamo z centra jej inštitucionálnej ochrany.
Ružomberská prokuratúra podáva protest voči rozhodnutiu obce Štiavnička o povolení výrubu 183 ks stromov na základe žiadosti spoločnosti Mondi SCP, a. s., alezdravé stromy už dávno ležia v prachu pri ceste.
Iný orgán ochrany prírody – Mesto Liptovský Mikuláš, opäť za asistencie zamestnancov ŠOP SR, neakceptuje návrhOZ TATRY na náhradnú výsadbu v rozsahu 84 ks drevín t. j. pomer 1: 3, a dohodne sa na 28 ks. Čo tam potom, že indexovaná spoločenská hodnota drevín – po zohľadnení miery poškodenia stromov určených k výrubu – presahuje 30 000 € a náklady náhradnej výsadby budú predstavovať sumu niekde medzi 600 až 1 400 eurami, podľa druhu dreviny. Porozprávame o zmene klímy, o adaptácii krajiny na túto zmenu, povzdycháme na mestskom úrade nad nedostatkom finančných zdrojov na výsadbu zelene a priam ukážkovo sa zbavíme zákonnej možnosti – za asistencie ŠOP SR – na početnú a kvalitnú výsadbu. A financie budeme následne hľadať v mimorozpočtových zdrojoch (dotácie, súkromné grantové schémy).
A dalo by sa pokračovať.

Ako sa orgán ochrany prírody – Mesto Liptovský Mikuláš a ŠOP SR dohodli
Ak sa ľuďom v ŠOP SR jednoducho nechce, lebo každodenný čas v zamestnaní berú len ako nevyhnutné obdobie pred dôležitejšími aktivitami (či kšeftami), bolo by fajn, ak by aspoň nepodrážali nohy ľuďom a organizáciám, ktorým ešte ide o princípy a hodnoty, o každý strom, pramienok vody či naozaj čistú krajinu.
Súvisiace články:
Štát minul na ochranu prírody 34 miliónov eur, príroda si to skoro nevšimla
Zelená zlodejina v mene národa?
Judášsky groš štátnej ochrany prírody