Vravel som mu, aby začal písať Denník ochranára. Dobrovoľného. Stručné každodenné postrehy človeka, ktorý sa vlastný voľný čas, financie a dôstojnosť - bez patričného vybavenia zabezpečeného štátom - rozhodol venovať v prospech záujmu, ktorý nedefinovane nazývame verejným.
Kým tisíce Slovákov okupujú pláže jazier a priehrad, stúpajú na vrcholky hôr, opekajú seba či slaninu, splavujú rieky ..., on je zatracovaný a opľúvaný vo vlastnej viere, v presvedčení, že pravidlá platia pre všetkých.
Brehy rieky Belá, tej divokej stuhy pod Západnými Tatrami – arogantne, bez povolenia a napriek upozorneniu – bagruje miestny podnikateľ, prevádzkovateľ MVE Pribylina, údajne politický napojený na SPOLU – občiansku demokraciu.
O pár kilometrov ďalej sa niekto rozhodol splanírovať inundáciu Smrečianky, významného vodného toku. Nebudeme predsa akceptovať jej roztopašnú prúdnicu, zákutia a tône.
Debilní ochranári,“ vykrikuje dolinou Západných Tatier arogantný šofér, s kľúčmi od rampy a povolením na vstup od urbáru Pribylina, uzurpujúc si právo kmásať lesné plody.
Nie je podstatným to, že o všetkých týchto prípadoch vie ŠOP – Správa TANAPu a bude ich riešiť
Slovenská inšpekcia životného prostredia, tou podstatnou je otázka ako zastaviť lavínu nezákonnosti – uvedené prípady sú len zlomkom z týždenného prehľadu – v štáte, v ktorom sa, nadávajúc na politikov, neslušnosť a neúcta k zákonom stali normou?
Kým väčšina oddychuje, miznú stromy i celé biotopy, rieky krvácajú ranami fyzikálnych i chemických zásahov, motorky a štvorkolky testujú chránené územia, ako huby po daždi rastú nelegálne stavby.
Otrávený Hron či odpad na Ružíne - s mediálnou odozvou - sú len akcesorickou vzorkou každodenného konania tisícov obyvateľov proti vlastnej krajine i životnému prostrediu.
Svedkovia mlčia alebo neexistujú a pár percent verejných činiteľov so statusom vodnej, lesnej či stráže ochrany prírody – uprostred masy strážcov, ktorí nevykazujú žiadnu činnosť a odznak vlastnia z úplne iných pohnútok než je služba spravodlivosti – nezvláda držať rozpadajúce sa hradby právneho štátu.
Zmena ja ďaleko preto, že väčšina ju požaduje od suseda, nie od seba.
