Na začiatku bolo Hrachovišnie
Tento príbeh začal v roku 2007. V tom čase uzrel svetlo sveta megalomanský projekt spoločnosti Hrachovišnie, a. s., zrušenej likvidáciou dňa 22.01.2015, na čele s predsedom predstavenstva Ing. Dušanom Lukášikom, CSc.
Účelom založenia tejto spoločnosti bolo scelenie pozemkov s cieľom získať investora, ktorý by financoval výstavbu cca 4 500 lôžok v lokalite Hrachovišnie. Súčasťou projektu bolo aj prehradenie vodného diela Liptovská Mara medzi Sielnickým mólom a hotelom Jamajka, a to sypanou hrádzou. Tento veľkolepý projekt, ktorý mali zafinancovať investori z Rakúska, potom z Nemecka, následne z Číny a vždy boli na ceste, dodnes drieme v priestoroch obecného úradu. Územný plán zóny údajne zafinancovala samotná obec Liptovská Sielnica formou úveru v prospech spoločnosti Hrachovišnie.
Postoj miestnych obyvateľov k tomuto projektu bol väčšinovo negatívny a došlo k odmietnutiu pozemkových vkladov do predmetnej spoločnosti.
List adresovaný členom Liptovsko-sielnického združenia majiteľov pôdy z dňa 07.12.2007
K realizácii tejto investície bolo potrebné získať aj lesné pozemky, z dôvodu prístupu k vodnému dielu, a to ochranný les na parcele KN-C 1104/9. Tu sa na chvíľu vráťme do minulosti.
Vegetácia na brehu Liptovskej Mary
Keď sa v roku 1975 začal napúšťať retenčný priestor VN Liptovská Mara, bolo potrebné začleniť túto vodnú plochu do krajiny, ako aj vytvoriť „pravidlá hry“ pre danú oblasť.
Aj z tohto dôvodu boli prijaté a realizované ekostabilizačné opatrenia. Pre zamedzenie erózie a abrázie t. j. vymývania sedimentov brehov pulzujúcou vodou hladinou, bolo po jej obvode vysadených niekoľko desiatok tisíc stromov a krovín, ktoré následne začali plniť aj iné funkcie – estetickú, rekreačnú, klimatickú či trofickú.
Uznesením rady ONV č. 226/76 zo dňa 17.12.1976, s účinnosťou od 01.02.1977, bol prijatý Štatút rekreačného územia krajinného razu Liptovská Mara (v skrátenej podobe Štatút krajinného celku Liptovská Mara), ktorý mal charakter všeobecne záväzného nariadenia. Do dnešného dňa – až na pár kozmetických úprav – nebol významne novelizovaný a predstavuje najkomplexnejší súpis regulujúci akúkoľvek činnosť v priestore a v okolí vodného diela. Podľa štatútu je napr. zakázané upravovať brehy a budovať zariadenia v priestore vodnej nádrže, obťažovať nadmerným hlukom, svojvoľne rúbať stromy a kroviny, lámať a osekávať vetvy ...
Dnes môžeme na tento zelený lem Liptovskej Mary vzťahovať aj ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny či vodného zákona, nakoľko za uplynulé desaťročia nadobudol charakter významného krajinného prvku.
Zelený lem sa mení na smetisko z dôvodu nečinnosti kontrolných inštitúcií, a je ich nemálo ... (01.09.2018)
Kolorit brehov Liptovskej Mary (01.09.2018)
Ďalšie unikátne zátišie (01.09.2018)
Vždy ide o peniaze ...
Projekt Hrachovišnie realizovaný nebol, aj keď sa v zápisniciach obecného úradu pravidelne objavuje rozvoj tejto zóny, ale ochranný les bol v roku 2010 - pred voľbami - v tichosti získaný údajne zámenou (zámenná zmluva č. V 2045/2010) so štátnymi lesmi , avšak už nie spoločnosťou Hrachovišnie, a.s, ale firmou LSDC, s.r.o. – Liptovský Mikuláš s tým istým konateľom Ing. Dušanom Lukášikom, CSc.
Je pozoruhodné a iste nie náhodné, že kontrolný t. j. 51%-ný podiel v spoločnosti LSDC vlastní poslanec NR SR Ing. Maroš Kondrót (SMER – SD).
Táto lesná parcela č. KN-C 1104/9, momentálne atakovaná nikým nekontrolovanou divočinou rôznych búd, karavanov a maringotiek údajne „pod správou“ bývalého policajta a poslanca OcÚ Liptovská Sielnica Jaroslava M., plniaca funkciu lesov osobitného určenia, o výmere 95 929 m2, nie je do dnešného dňa určená k akékoľvek stavebnej činnosti, ale dokedy?
Informatívny výpis z katastra nehnuteľnosti z dňa 03.09.2018, list vlastníctva č. 1178
Na brehoch Liptovskej Mary sa nesmelo pošuškáva – i tu totiž víťazí všeobecne rozšírená ľudská ľahostajnosť, bezmocnosť či strach – o „zhodnotení“ pozemkov stavebnou činnosťou, je iba potrebné prelomiť zákonné ochranné opatrenia a zmeniť štatút predmetných lesov. K 25.08.2018 Obvodný lesný úrad Liptovský Mikuláš neevidoval žiadosť o zmenu parcely KN – C 1104/9 na zmenu využitia územia.
A čo ďalej?
VN Liptovská Mara, ktorá sa aktuálne topí v chaose a alibizme kontrolných inštitúcií, má obrovský potenciál dopadnúť rovnako ako Demänovská Dolina – Jasná. Peniaze a záujmy úzkej skupiny ľudí zvalcujú zelený pobrežný pás rovnako ako zvalcovali lesy – v opare fráz o trvaloudržateľnom rozvoji – v tejto nízkotatranskej doline.
Zmiznú časom tieto lesy alebo ostane z nich iba špinavá t(k)orzo?
