Tu naďalej spí zakliata princezná. Kto ju prebudí?
Júl 2019. Stojím pár metrov za hlavnou bránou liptovskohrádockého arboréta s Romanom Běhalom z OZ LIPA – Liptovskí aktivisti a dušou tohto priestoru Ondrejom Makarom. Náhodou okolo prechádza filmár, ekológ a dnes líder PS/SPOLU Erik Baláž. „Ahoj, čo riešite?“ „Arborétum.“ „A aký je problém s arborétom?“
Vo veci som oslovil Žilinský samosprávny kraj, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva o a rozvoja vidieka, stretol sa s primátorom mesta Liptovský Hrádok Branislavom Trégerom.
Január 2020. Registrujem procesnú pomalosť. „Neboli sme dostatočne dôrazní na lopte ...,“ obkecávajú futbalisti tragický výsledok medzištátneho zápasu. Ani v prípade arboréta nevidíte aktívnu hru, nasadenie a hru na telo.
Výsledkom je LEN nepodpísané, Žilinským samosprávnym krajom už dvakrát vrátené, Memorandum o spolupráci medzi VÚC a mestom Liptovský Hrádok a zvýšenie podpory pre arborétum na 60 000 eur v rozpočtovom roku 2020, čo postačuje ledva na bežnú údržbu, nie zásadnú rekonštrukciu a rozvoj.
Nie som vlastník a ani správca arboréta, môžem sa len bezmocne pozerať – ako aj stovky iných občanov a návštevníkov – na rozklad jedného z mnohých kultúrnych a prírodných dedičstiev, a to len preto, že zodpovední nevedia – podľa môjho osobného názoru – zodvihnúť peniaze ležiace na zemi napr. z Nórskeho finančného mechanizmu a dať tomuto priestoru európsku podobu.
