... nepretržitých transformácií a oddlžovania.
Aj belorítky pod oknami vedia, že liptovskomikulášsky šport – predovšetkým futbal a hokej – sa od roku 1989 stal prostriedkom neukojiteľných ambícií lokálnych politikov prepojených na úzku skupinu podnikateľov. Malé mestečko v obklopení hôr musí mať extraligový hokej a minimálne prvoligový futbal aj za cenu pravidelného brakovania mestského rozpočtu.
Zoznam všetkých transformácií a oddlžovaní by bol rozsiahlym výpočtom zlých rozhodnutí, v rétorickom opare skrývania sa za mládež, ich pravidelne športovanie a trochu otrepanú frázu o tom, že z každého kto nenaháňa futbalovú loptu alebo gumené čudo sa napokon stane feťák.
V Liptovskomikulášskej podobe „chleba a hier - v prípade futbalu cca pre 200 a hokeja cca 1 000 divákov v priemere na zápas – sa kumulatívne umorujú milióny a aj to nestačí. Klub, ktorý si nedokázal vybojovať hokejovú extraligu športovými výkonmi, ale musel si ju kúpiť, má údajne aktuálny dlh vo výške cca 400 tisíc eur.
A tak smerácky primátor Blcháč, ktorý rád rozdáva zo spoločného, predlžiac agóniu extraligového hokeja v meste, ponúkol profesionálnemu klubu spásonosný záchranný kruh – prevod pozemkov v hodnote cca 600 tisíc eur.
Schválenie „Návrhu na vklad nehnuteľného majetku do kapitálového fondu spoločnosti Mestský hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s.“ v mestskom zastupiteľstve - bolo vzhľadom k jeho politickému zafarbeniu - čisto formálnou záležitosťou.
Na opravu chodníkov si berieme úver, ktorý však údajne nie je úverom, v mestskej kompostárni vyrábame smradľavú hmotu namiesto kompostu, v triedení odpadov stagnujeme, mesto dopravne kolabuje ... , ale najdôležitejšou úlohou je záchrana profesionálneho klubu – aj keď s prívlastkom mestský – pred nevyhnutnosťou. Už okatejší protekcionizmus sa vymyslieť nedá.
Ako kto hlasoval v MsZ Liptovský Mikuláš
