Vedenie mesta Liptovský Mikuláš plánuje zvýšiť poplatok za komunálne odpady zo súčasnej úrovne 22,55 € na 35 € na osobu ročne. Dôvodom je nielen 400 tisícová ročná strata, ale aj tlak Najvyššieho kontrolného úradu SR na prijatie opatrení.
Všade samé odpady
Podľa Správy odpadového hospodárstva v pôsobnosti mesta Liptovský Mikuláš za rok 2019, ktorú mimochodom zobrali poslanci MsZ na vedomie bez vášnivejšej diskusie, stúplo množstvo vytváraného komunálneho odpadu na území mesta zo 16 310,88 t v roku 2015 na 22 193,90 t v roku 2019, čím sa priemer na jedného obyvateľa vyšplhal na šokujúcich 715,93 kg vrátane nebezpečného odpadu. Priemerná produkcia komunálneho odpadu za rok 2018 pritom v celej SR dosiahla úroveň „len“ 414 kg na obyvateľa a priemer EÚ-27 je 492 kg. Pre zaujímavosť, najkonzumnejším spôsobom života v EÚ žijú Dáni (766 kg) a Liptovský Mikuláš atakuje práve tento rekord.
Zdroj: Správa odpadového hospodárstva v pôsobnosti mesta Liptovský Mikuláš za rok 2019
Aktuálne hodnoty množstva komunálneho odpadu dokumentujú nielen zásadné zlyhanie základného – a dlhé roky celospoločenský záväzného – piliera hierarchie odpadového hospodárstva v meste t. j. predchádzania vzniku odpadu, ale naznačujú dve úmyselne prehliadané skutočností: cestovný ruch zameraný na neregulovaný konzum, odpadové pirátstvo tolerované na území mesta, ktorých výstupy (odpad) zaplatia všetci obyvatelia mesta.
Za stovkami tisíc prerátavaných prenocovaní – na to sa totiž zvrhol cestovný ruch Liptova – sa skrývajú stovky ton odpadov vstupujúcich do komunálneho systému, ktoré nezaplatil podnikateľský subjekt, ale občan. V meste a štáte bez funkčných kontrolných mechanizmov – ak ste práve nezatvorili oči – veľmi rýchlo zistíte, že napriek zákonnej povinnosti, mnohé penzióny, hotely, bary, reštaurácie i bežné prevádzky obchodu a služieb nemajú uzatvorené separátne zmluvy na odvoz komunálneho i vytriedeného odpadu, nemajú nádoby na vytriedené zložky a tento odpad ukladajú do komunálnych farebných nádob slúžiacich pre obyvateľov mesta.
Tak ako nikto nikdy nezrátal a neskontroloval materiálové toky (toky odpadov) v Demänovskej doline s vyše sto hotelmi, penziónmi a chatami, v Tatralandii, nikto sa vážne nezaoberal a nebude zaoberať odpadovým pirátstvom na území mesta. Mesto i región si žijú vlastným pokryteckým životom, vesmírne vzdialeným od koncepcie a zásad trvalo udržateľného rozvoja.
Kampaň OZ TATRY „Neseparujte sa! Separujte s nami“ roky financovaná z nadačných zdrojov a vlastných zdrojov organizácie
Ako je to s triedením odpadov
Separovaný zber na území mesta dlhodobo stagnuje – zo 49,14% v roku 2018 sme sa v roku 2019 pohli na hodnotu 49,22%. Mám za to, že žiadny ďalší kvantitatívny posun nie je možný, bez zásadného kvalitatívneho zlepšenia logistiky odpadového hospodárstva a práce s verejnosťou vrátane školopovinnej mládeže.
Mesto, ktoré bolo pred niekoľkými rokmi lídrom v danej oblasti, nepochopiteľne zastalo, začalo sa vyplašene obzerať okolo seba a svet prefrčal okolo.
Namiesto „ťahu na bránku,“ progresívnych riešení, financovania „hodnoty za peniaze“ namiesto PR nezmyslov, sme svedkami - zo strany pracovníkov mesta i Verejnoprospešných služieb - unaveného rozhodovania a PR masáži založených na zbožných želaniach, do prázdna vystrelených apelov a šírenia mýtov.
V žiadnom meste na svete umiestnenie polopodzemných kontajnerov - ktoré boli mimochodom vyvinuté pre potreby historických centier so stáročnými pamiatkami a dlažbou - nezvýšilo mieru triedenia odpadov. Odstraňovanie 1 100-litrových nádob na separovaný zber, zrieďovanie systému triedeného zberu t. j. zväčšovanie odnosovej vzdialenosti, vedie práve k znižovaniu ochoty občanov odpad triediť. Taktiež žiadna triediaca hala nezvyšuje mieru triedenia odpadov, lebo tu sa dotrieďuje len to, čo občania vhodili do farebných pouličných nádob.
Mesto nemá žiadnu koncepciu a víziu odpadového hospodárstva, len ad hoc reaguje na grantové výzvy a žiada peniaze - bez ladu a skladu – na čokoľvek. Koná presne tak, ako konal celý tento štát, ktorý premrhal stovky miliónov eurofondových zdrojov na nefunkčné a nepotrebné systémy.
Mesto odignorovalo odporúčania z početných analýz, za ktoré zaplatilo externým firmám tisícky eur, aby sa dozvedelo „ako ďalej v odpadovom hospodárstve.“
Analýza odpadového hospodárstva pre mesto Liptovský Mikuláš na obdobie 5,10 a 20 rokov (Denkstatt Slovensko s. r. o., 2011, 30 strán)
V meste s cca 30 mil. ročným rozpočtom, z ktorého sa nehospodárne platia rôzne externé právne služby a analýzy, sa roky nenašli finančné zdroje na podporu systematickej osvety a propagácie.
Kým Občianske združenie TATRY (OZ TATRY) za nadačné i vlastné zdroje roky ťahalo intenzívnu kampaň „Neseparujte sa! Separujte s nami“ v hodnote desiatok tisíc eur, tak mesto krochkalo blahom. V momente, v ktorom sme vtedajšie vedenie mesta na čele s primátorom Alexandrom Slafkovským a následné vedenie na čele s Jánom Blcháčom požiadali o pravidelný finančný príspevok, nastal čas výhovoriek a naťahovania času.
Mesto Liptovský Mikuláš – na čele s vedúcou útvaru životného prostredia a poľnohospodárstva MsÚ Máriou Lošonskou v pozícii akože odborníčky na odpadové hospodárstvo, historicky bez reálnych odborníkov v komisii životného prostredia a zdravia, so starým, unaveným a chorým riaditeľom Verejnoprospešných služieb – zúžilo osvetu a propagáciu na minimum garantované podpísanou organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV). A tento výstup konverguje k nule.
Samotná správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ SR) „Efektívnosť a účinnosť triedeného zberu komunálneho odpadu“ (január 2019) na ktorú sa mesto Liptovský Mikuláš v tlačovom výstupe odvoláva, ako výsledok kontroly 58 samospráv, komunikuje: „NKÚ SR konštatuje značnú pasivitu obcí vo vzťahu k propagácii triedenia odpadov a variabilite aktivít. V 10 kontrolovaných obciach nezistil žiadne propagačné aktivity a v ďalších 3 ich pokladal za nedostatočné.“
Predpoklad plnenie cieľov SR v odpadovom hospodárstve v roku 2020 (Zdroj: Efektívnosť a účinnosť triedeného zberu komunálneho odpadu, NKÚ SR, 2019)
Zdražovanie ako cesta do pekla
Zvyšovanie miestnych poplatkov a daní je legitímne, pokiaľ sa neodohráva vo vlnách populizmu a z účelovo odkomunikovaných dôvodov. Aj skokový rast čo-to naznačuje.
Ak pracovníčka MsÚ, bez vzťahu k tomuto mestu, vyzýva ľudí k triedeniu odpadov a zároveň – podľa môjho subjektívneho názoru – je podstatnou brzdou pre prijímanie akýchkoľvek progresívnych riešení, pritom je chránená mestom rovnako ako zopár iných protežantov, tak sa dostávame do vnútorného filozofického rozporu. Bez srdca a zápalu pre vec sa nedá bojovať v prvej línii pandémie rovnako ako za stromy, vodu, pôdu či vyššiu mieru triedenia odpadov.
V meste neexistuje rovnováha medzi osvetou a represiou, čoho výsledkom sú kontajnery na komunálny odpad plné plastov, skla, konzerv a plechovíc, obalov z džúsov i mlieka. Kompostáreň produkuje kompost pochybnej kvality, chýba motivačný množstvový systém min. pri rodinných domoch a zber na sídliskách stagnuje, nebol zavedený zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu, bezplatne distribuovaný mesačník Mikuláš zverejňuje namiesto informácií s pridanou hodnotou politický motivovaný balast. Nelegálne skládky na kontajnerových stojiskách rastú ako huby po daždi, lebo je pohodlnejšie – aj prostredníctvom mestských kamier – nič nevidieť. Za ich odstraňovanie (64,26 € / t nezákonne uloženého odpadu) zaplatia ročne občania viac než za zmysluplné prednášky na školách, informačné letáky, propagačné nálepky atď., lebo v tomto meste sa šetrí vždy na nesprávnom mieste (viď. napr. aj zrušenie participatívneho rozpočtu v roku 2020).
Mám za to, že časť občanov, po zvýšení poplatku za odpady triediť odpad prestane a ulicami sa bude niesť: „Môžem sa na to, čím viac triedim, tým viac platím. A sused na to roky dlabe.“ A kto to pôjde vysvetľovať?
Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/104920/prieskum-odhalil-kolko-ludi-na-slovensku-triedi-odpad-a-preco-niektori-netriedia-vobec.aspx
