Napriek Európskemu dohovoru o krajine, ktorý za ochranu krajiny pokladá „činnosti smerujúce k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania a/alebo ľudskej aktivity“ (http://www.radaeuropy.sk/?1557).
Napriek zákonu o ochrane prírody a krajiny, ktorý za významný krajinný prvok pokladá „takú časť územia, ktorá utvára charakteristický vzhľad krajiny alebo prispieva k jej ekologickej stabilite, najmä les, rašelinisko, brehový porast, jazero, mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné more, pieskový presyp, park, aleja, remíza.“ (http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-ochrane-prirody-a-krajiny/)
Napriek Rámcovej smernici o vode (http://www.vuvh.sk/rsv2/), zákone o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy ...
Na výruby zelene v intravilánoch a extravilánoch existujú tri overené mantry:
- Budovanie oddychových zón v obciach
- Protipovodňová ochrana
- Diverzifikácia energetických zdrojov (biopalíva)
Prvou mantrou sa ospravedlňuje fakt, že architekt pravdepodobne nikdy nevidel priestor do ktorého plánuje umiestniť oddychovú zónu, „zrevitalizovať ho“ ... Plánované zásahy sa kreslia priamo cez existujúcu funkčnú zeleň, často s vekom nad 100 rokov, s pôvodným druhovým zložením, ktorá je nahradená „trojnožkami“ rôznych kultivárov, bez okamžitého plnenia funkcie, ktorú má zeleň zabezpečovať.
Prípadné spoločenské protitlaky (petície, občianske aktivity) sú sprevádzané lamentovaním, že „už nie je možné zmeniť projekt, pretože je to z eurofondov a musel by to schváliť Brusel, a hrozí, že financie prepadnú ...“. Ak výruby stromov a krovín dospejú až do štádia kontroly Slovenskou inšpekciou životného prostredia, tá iba skontroluje, či obec vydala „sama sebe“ povolenie k výrubu podľa platného zákona a spočíta, či počet kusov náhradnej výsadby zodpovedá naplánovanému počtu.
Druhá mantra spočíva v tom, že nikto, vrátane vlády SR, rôznych splnomocnencov nechce prijať (možno ani pochopiť), že účinnou protipovodňovou ochranou je predovšetkým komplexná starostlivosť o krajinu vyplývajúca správcom, nájomcom a vlastníkom pozemkov z rôznych zákonov, v zodpovednosti špecializovaných orgánov a inštitúcií štátnej správy. Namiesto uplatňovania tvrdej dikcie jednotlivých zákonov v praxi, sledujeme neustále experimenty a boj o finančné zdroje. Jedná tzv. alternatívna strana bojuje o financie na prehrádzky, druhá strana na betón, polovegetačné tvárnice a nové priehrady. Jedná strana sa bráni kontrole a tá druhá si vyberá zo zákona o vodách a Rámcovej smernice o vode len tie ustanovenia, ktoré jej umožňujú premieňať vodné toky, inundačné územia ... na rúbaniská. Kým zasiahne Brusel, stopy budú dávno zahladené!
Protipovodňová ochrana (Kravcová, hrebeň pohoria Branisko)?
Tretia mantra ospravedlňuje boj s klimatickými zmenami poštiepkovaním krajiny. Štiepka, lákavá alternatíva, sa stáva luxusnou komoditou a počty zariadení s dopytom po nej neustále rastú. Nikoho nezaujíma, že časom sa lacná alternatíva stane drahým experimentom so značným dopadom na ekologickú stabilitu krajiny a funkčnosť jej jednotlivých zložiek.
Do tohto všetkého vydáva Ministerstvo životného prostredia SR rôzne usmernenia, ktoré obsahovo a metodický nič neriešia:
RANENÁ BREZA
Mária Rázusová - Martáková
Mesiačik veľký, zlatistý
bozkával brezu na listy:
„Brezička, breza, riekni mi,
prečo tak plačeš noci, dni?“
Pozrela breza do neba,
otriasla slzy zo seba,
pritisla lístky ku perám:
„Mesiačik, druh môj ... umieram!“
„Čo?“ skríkol mesiac na skaly.
„Čo??“ skaly trikrát zvolali.
„Či sa ti dobre nedarí?
Veď si najkrajšia v chotári!“
Zastenal pníček spanilý:
„Deti mi srdce zranili,
sekerou ťali do dreva,
krv sa mi zo žíl vylieva!“
Mesačik zašiel – nastal deň,
plakali listy – plakal peň.
Keď svitla teplá nedeľa,
ranená breza umrela.
V básni M. R. Martákovej kedysi plakala jediná breza. Dnes plačú vŕby, jelše, lipy, javory ... celá krajina. A nikto ten plač nepočuje.
VZOR PODNETU
Kontakt
....................................................................................................................................................
Obvodný úrad životného prostredia resp. SIŽP ........
...................................
...................................
...................................
V ........................., (dátum)
VEC: Podnet pre podozrenie z porušenia ustanovení § 47 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
Dňa ............................................... som zistil v k. ú. obce ....................................... výrub (poškodenie) drevín:
- v počte kusov stromov: ........................... (napísať približný počet stromov s obvodom kmeňa nad 40 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou)
- výmere krovín: ........................................ m² (napísať približný rozsah)
K poškodeniu stromov došlo (opis skutku) .................... (výrubom, pri budovaní zvážnice, rozširovaní cesty ...)
Nakoľko existuje dôvodné podozrenie porušenia ustanovení § 47 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z., v znení neskorších predpisov, podávam tento podnet.
§ 47
(1) Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.
(2) Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.
(3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.
(4) Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje
a. na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a krovité porasty s výmerou do 10 m2 alebo
b. pri obnove produkčných ovocných drevín, ak sa výsadba nových ovocných drevín uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa výrubu, alebo
c. pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody77) na majetku, alebo
d. ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov, 78) alebo
e. na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný [§ 15 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. a)], alebo
f. ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a ak výrub vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, alebo
g. na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v súkromných záhradách a záhradkárskych osadách.
(5) Ustanovenie odseku 4 písm. a) sa nepoužije v prípade, ak drevina rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť verejnej zelene.
(6) Ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. b) a c) drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu.
(7) Ten, kto chce z dôvodu uvedeného v odseku 4 písm. d) vyrúbať drevinu, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu ochrany prírody najmenej 15 dní pred uskutočnením výrubu. Orgán ochrany prírody môže
a. určiť podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu alebo
b. výrub pozastaviť, obmedziť alebo zakázať, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu drevín, chránených druhov podľa § 33 alebo s rozsahom oprávnenia alebo povinnosti podľa osobitných predpisov.78)
(8) Výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po jej predchádzajúcom vyznačení orgánom ochrany prírody a po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.
(9) Prepravca alebo nákupca dreva je povinný na požiadanie príslušníkov Policajného zboru, orgánov ochrany prírody alebo členov stráže prírody preukázať pôvod prepravovaného dreva súhlasom podľa odseku 3.
(10) Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach vydávania súhlasu na výrub drevín a o vyznačovaní drevín určených na výrub ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 48
Náhradná výsadba
(1) Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, ktorá je povinná tieto príjmy výlučne použiť na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území.
(2) Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.
(3) Obce sú povinné viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode. Zaradenie pozemkov do evidencie prerokujú obce s ich vlastníkmi.
Žiadam týmto o zaslanie kópie rozhodnutia v danej veci.
S pozdravom
(meno a priezvisko, podpis)
