Hlavným dôvodom rozľahlých monokultúr bola kolektivizácia a rozorávanie medzí v Československu v období komunizmu. V Poľsku sa proces kolektivizácie nevydaril, preto priemerné veľkosti polí zostali nízke. V súčasnosti sú príčinou rozširovania monokultúr aj environmentálne škodlivé dotácie súčasnej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ. Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry čelí pôda v celej EÚ rôznym tlakom, ako sú urbanizácia, zhutňovanie a vytváranie nepriepustných povrchov, znečisťovanie pôdy a podzemnej vody z poľnohospodárskej výroby, fragmentácia krajiny, nízka diverzifikácia plodín, erózia a zmena klímy. Problémom je aj nastavenie stále aktuálnej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá podľa Európskeho dvoru audítorov, napriek snahe ozeleniť poľnohospodárstvo, nepriniesla očakávanú zmenu.
Veľké rozlohy monokultúrnych polí zhoršujú stav životného prostredia v poľnohospodárskej krajine a znižujú hodnotu poskytovaných ekosystémových služieb. Podľa satelitných snímok je priemerná veľkosť monokultúrnych polí na Slovensku 12 hektárov, čo znamená, že sú najväčšie zo všetkých krajín EÚ. Najhoršia situácia je v Nitrianskom a Trnavskom kraji.
Rozľahlé monokultúrne polia významne ovplyvňujú stav životného prostredia v poľnohospodárskej krajine. Pôdny kryt na ornej pôde je časť roku odkrytý, preto je práve orná pôda, na rozdiel od trvalo trávnych porastov, náchylnejšia na poškodenie. Pôdne celky s veľkou rozlohou s chýbajúcimi zasakovacími pásmi trpia na členitejších územiach vodnou a v nížinách veternou eróziou. V mnohých častiach Slovenska akútne chýba nelesná drevinový vegetácia (remízky, vetrolamy, zasakovacie pásy), čo má zásadný vplyv na mikroklímu a prejavuje sa to najmä v obdobiach výrazného sucha. Veľké lány majú taktiež vplyv na biodiverzitu – druhovú pestrosť.
Zlepšeniu stavu môže pomôcť regulácia, alebo nové motivácie na zmenšovanie pôdnych blokov. Česká republika napríklad zavádza od roku 2020 veľkostný limit 30 hektárov na jeden monokultúrny pôdny blok. Jednotlivé polia budú musieť byť oddelené biopásom v šírke minimálne 22 metrov a obrábatelia pôdy budú tiež musieť zabezpečiť striedanie plodín v jednotlivých rokoch. V nemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko miestna vláda finančne podporuje aj „neproduktívne“ zelené prvky na ornej pôde. Platby sú viazané na indikátory biodiverzity, ako je druhová pestrosť na území.
Na Slovensku existovalo v roku 2019 takmer 15 tis. monokultúrnych polí s rozlohou vyššou ako 30 hektárov, ktoré tvoria až 46 % celkovej rozlohy našej poľnohospodárskej pôdy. Zmenšením rozlohy polí na maximálnu rozlohu 30 ha by sa počet polí zvýšil o minimálne 17 tisíc. Polia je takýmto spôsobom možné rozdeliť bez alebo s ochranným biologickým prvkom, ako je vetrolam, trávnatý pás či remízka. Alternatívou alebo doplnkovým nástrojom k limitácii rozlôh polí je zavádzanie agrolesníckych systémov, teda kombinácie lesných a poľnohospodárskych prvkov.
Dôležitým nástrojom ako dosiahnuť zníženie rozlôh polí môžu byť aj pozemkové úpravy. Budovať prvky zelenej infraštruktúry je možné aj pomocou koncepcie územného systému ekologickej stability (ÚSES). Koncepcia ÚSES, ktorá funguje od roku 1991, je zadefinovaná v zákone ako verejný záujem a jej cieľom je zabezpečiť rozmanitosť prírodných podmienok a foriem života v krajine. Projekty ÚSES môžu byť takisto podporené aj z fondov EÚ.
Celý komentár Inštitútu environmentálnej politiky nájdete tu.
