Občania SR ohlásili prostredníctvom aplikácie TrashOut viac ako 2 000 nelegálnych skládok odpadov. 1 700 z nich, pred časom, OZ TATRY spracovalo do podnetov, ktoré by spĺňali aspoň minimálne štandardy pre správne konanie, a zaslalo OÚŽP (október 2012) a SIŽP (máj 2013). Nakoľko väčšina OÚŽP nám, napriek našej žiadosti, neoznámila akým spôsobom s predmetnými podnetmi naložila a s akým výsledkom, obrátili sme sa na krajské prokuratúry so žiadosťou o preverenia konania úradov a prípadné prijatie prokurátorských opatrení. Krajské prokuratúry vec odstúpili na príslušné okresné prokuratúry a po vyše 2 mesiacoch sa dostávame k zaujímavému čítaniu. Tu sú tri príklady názorov prokuratúr na riešenú vec:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica JUDr. Matúš Sarvaš oznamuje „ ... dnešného dňa Okresný prokurátor v Banskej Bystrici podal Obvodnému úradu životného prostredia Banská Bystrica, Odbor štátnej správy starostlivosti o životné prostredie obvodu podľa § 28 zákona o prokuratúre upozornenie prokuratúra, za účelom odstránenia porušenia zákona, ku ktorému došlo v postupe tohto orgánu verejnej moci, v súvislosti s nezačatím správneho konania o zistenie osoby zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore so zákonom č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov.“
Komentár autora:
Mám za to, že prokurátor sa stotožnil s mojim názorom, že oznámenie nelegálne uloženého odpadu na pozemkoch právnických alebo fyzických osôb inou ako povinnou osobou (vlastníkom, správcom, nájomcom) nehnuteľnosti, nie je síce podľa § 18 ods. 7) zákona o odpadoch „kvalifikovaným oznámením“, ale nakoľko obvodný úrad životného prostredia môže konať „z vlastného podnetu“ (§ 18 ods. 8 citovaného zákona), neexistuje zákonný dôvod, aby nekonal, nakoľko takéto konanie je vo verejnom záujme (jeho cieľom je odstránenie objektu protiprávneho správania sa t. j. nelegálnej skládky odpadov).
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II. JUDr. Gabriela Bóková v rozhodnutí Okresnej prokuratúry Košice II však tvrdí: „ ... zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi chránili záujmy štátu a spoločnosti, práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovali plnenie ich povinností. To znamená, že správne orgány nemôžu presadzovať ani štátny záujem, ani záujme, spoločnosti či jednotlivca na úkor dodržovania právnych predpisov.“
Komentár autora:
1) Konanie úradu „z vlastného podnetu“ nie je konaním na „úkor právnych predpisov“, ale konaním v súlade s nimi.
2) Podanie (podnet) na nelegálne uloženie odpadov na pozemkoch fyzických či právnických osôb inou ako povinnou osobou (vlastníkom, správcom, nájomcom nehnuteľnosti) je síce podľa ustanovenia § 18 ods. 7) zákona o odpadoch a v kontexte § 18 ods. 8) citovaného zákona pokladané za „nekvalifikované oznámenie“, ale nakoľko práve ods. 8) zákona o odpadoch umožňuje úradu konať „z vlastného podnetu“, nejde o navádzanie úradu oznamovateľom na protiprávne konanie a práve úrad by mal predložiť relevantné dôvody prečo nekonal „z vlastného podnetu.“ V opačnom prípade, podľa môjho názoru, ide o uprednostňovanie práv povinných osôb neplniacich si oznamovaciu povinnosť a páchateľov protiprávneho konania pred právami občanov SR na zdravé životné prostredie.
3) Mám za to, že pokiaľ akákoľvek prokuratúra vehementné trvá na tom, že podanie (podnet) na nelegálne uloženie odpadov na pozemkoch fyzických či právnických osôb inou ako povinnou osobou je „nekvalifikovaným podaním“ a nemá žiadne právne účinky (povinnosť úradu konať, uplatnenie zákonných lehôt), rovnako striktne by sa mala zaoberať neplnením oznamovacej povinnosti povinnými osobami v zmysle § 18 ods. 7) zákona o odpadoch.
4) Mám za to, že pokiaľ desiatky prokuratúr v SR vidia v súčasnej dikcii zákona o odpadoch týkajúcej sa „boja“ s nelegálnymi skládkami odpadov právne prekážky pre uplatnenie sa „občianskeho aktivizmu“, mali by predovšetkým prokuratúry iniciovať také zmeny právnych predpisov, ktoré by chránili záujmy spoločnosti pred záujmami občanov a subjektov, ktoré si neplnia zákonnom dané povinností resp. sú páchateľmi protiprávnych skutkov, ktoré ohlasujú oznamovatelia. Ak prokuratúry takúto iniciatívu nemajú záujem iniciovať, mali by občanom SR vysvetliť dôvody takéhoto postupu a komu tento stav vyhovuje.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov JUDr. Peter Dzadík, PhD. taktiež konštatuje, že: „... Uvedené podanie nie je možné považovať za kvalifikované oznámenie podľa ust. § 18 ods. 7 zákona o odpadoch, na základe ktorého by zo zákona správny orgán mal povinnosť začať správne konanie v zmysle ust. § 18 ods. 8 zákona o odpadoch“. Zároveň však prokurátor vytkol OÚŽP Prešov neformálne konanie (oznámenia starostom obcí s nelegálne uloženým odpadom) vo veci ohlásených nelegálnych skládok odpadov: „ ... Pokiaľ sa správny orgán rozhodol konať, mal postupovať v súlade s ust. § 18 ods. 8 až 11 zákona o odpadoch“ a oznamuje „... Z uvedeného dôvodu správnemu orgánu bude adresované upozornenie prokurátora na nesprávny postup.“
Komentár autora:
Z hľadiska právnej čistoty bolo naozaj povinnosťou úradu, ak sa rozhodol konať „z vlastného podnetu“, aby toto konanie bolo v súlade s postupom upraveným v ustanoveniach § 18 ods. 8) až 11) zákona o odpadoch. Paradoxne však úrad, ktorý konal neformálne t. j. mal záujem zabezpečiť odstránenie ohlásených nelegálnych skládok odpadov, dopadol horšie než úrady, ktoré sa rozhodli nekonať vôbec. Mám za to, že OÚŽP zvolil predmetnú „neformálnu cestu“ práve z dôvodov, že súčasná „oficiálna cesta“ je, aj podľa autora tohto blogu, veľmi zdĺhavá a byrokratická, a samotný autor blogu niekoľko mesiacov iniciuje jej zjednodušenie a rozloženie správneho konania medzi samosprávy a štát.
Ocitáme sa na rázcestí právneho štátu. Ktorým smerom sa vyberieme či máme vybrať?
Súvisiace články:
