Nemali totiž domovské sídlo v najbohatšom meste Slovenska.
Môj dedo ma učil, že každý nech si vyskakuje do výšky svojho platu. To však zrejme neplatí pre mesto Liptovský Mikuláš.
Mesto, kde nenájdete kvalitnú 400 m atletickú dráhu prístupnú verejnosti, kde sa 5 km cyklotrasa otvárala so slávou prislúchajúcou Tour de France, v ktorom netušíme, kde a ako sa bude ukladať odpad od 1. októbra, kde výsadba a údržba zelene pripomína dobre organizovaný chaos ... , miznú akékoľvek voľné finančné zdroje v nenásytnom pažeráku športovcov.
Prioritou je všetko – hokej, futbal, kanoistika ...
... každoročný rozpočet mesta je o státisícoch eur priamych a nepriamych transférov k privilegovaným športom, a to v krajine, kde 26 % bežnej dospelej populácie trpí obezitou a zdravotníctvo pripomína pitevňu a nie inštitúciu zameranú predovšetkým na podporu prevencie.
V Meste olympijských víťazov je víťazom každý, kto bezducho naháňa loptu alebo čierne čudo. Obkecať sa dá totiž všetko a SR má najväčší počet funkcionárov a čestných predsedov na meter štvorcový.
Pri hlasovaní o rozpočte mesta sú koaliční či opoziční poslanci, v otázkach transférov smerom k športu, vzácne jednotní. Postaviť sa totiž miestnej športovej lobby znamená politický sa odpísať. Ľud, nadávajúci v krčmách na vládu, pomery v krajine, v meste ... a dokonca aj výsledky našich reprezentácií, je v otázkach hier principiálny. Chlieb a hry musia byť, a basta! Pár stoviek ľudí si predsa potrebuje niekde zahulákať ...
A týmto príbeh nekončí.
Športové kluby prechádzajú neustálymi tranformáciami, zadlžujú sa a oddlžujú ... až sa zdá, že iba tieto subjekty majú právo fungovať v akejsi paralelnej ekonomike, bez riadiacej a finančnej zodpovednosti.
Vezmime si len aktuálne prebiehajúci rok.
V mesačníku pre všetkých občanov mesta – Mikuláš č. 7/2015 bol v súvislosti s a. s. MHK 32 Liptovský Mikuláš a OZ Hokejové talenty MHK 32 Liptovský Mikuláš zverejnený článok „Mesto vytvára podmienky pre rozvoj hokeja“, z ktorého citujem: „ ... postarali sme sa spoločne o konsolidáciu oboch subjektov. Pre akciovú spoločnosť zastupiteľstvo schválilo navýšenie základného imania o 39 tisíc eur vkladom mestského pozemku. Na zaplatenie starých záväzkov chýba 35 a 40 tisíc eur. Vedenie mesta sa zaviazalo aj túto dieru zaplátať.“
A rozšafnosť nemá konca.
Najnovšie sa Liptovský Mikuláš hrabe do extraligy, ktorá je nielenže finančne náročnejšia než I. hokejová liga, ale získanie licencie bude spojené s oddlžovaním klubu Piešťan, a to vo výške 80 000 eur - „ ... podľa pravidiel by sa Piešťany po splatení podlžností k 1. augustu mohli uchádzať o licenciu na novú sezónu. Licenciu by potom postúpili Liptovskému Mikulášu. Klub z Liptova by zmluvne prevzal aj záväzky športového charakteru - splatil by platy piešťanských hráčov a trénerov. Malo by ísť o sumu asi 80-tisíc eur.“
Viac než úsmevne potom vyznievajú PR články MsÚ typu „V parku pribudnú lavičky aj stojany“, ktoré si prečítate v tej istej podobe v piatich médiách, nakoľko za 80 000 eur by boli lavičky, stromy, smetné koše ... v polovici Liptovského Mikuláša. Ale to prioritou nie je. Ov(b)čanom stačí podhodiť omrvinky ... , väčšina z nich sa aj tak o nič a nikoho nestará. Je to pohodlné a bezpečné.
A čo s tým môže urobiť aktívny občan mesta?
Nič. Iba sa bezmocne prizerať.
Zo samospráv sme totiž reformou verejnej správy urobili nezávislé gubernie a z poslancov nadľudí. Zvolení zástupcovia ľudu môžu čokoľvek odhlasovať, ľubovoľným spôsobom nastaviť rozpočet mesta (obce) a meniť ho počas prebiehajúceho rozpočtového obdobia, odhlasovať akékoľvek dotácie, transféry ... a bežní ľudia na túto svojvôľu nemajú prakticky žiadny vplyv. Pokiaľ je všetko papierovo v poriadku, je to v súlade so zákonom ...
Zákon o obecnom zriadení, v širšom výklade, určuje samosprávnej jednotke povinnosť starať sa o vlastných obyvateľov, vytvárať im kvalitné podmienky pre život ... a nie plniť funkciu finačného oddelenia športových klubov. Ale to v tejto smutnej krajine niektorým ľuďom nevysvetlíte.
P. S:
Trochu matematiky: ak je v meste minimálne 1 000 psov a za každého sa ročne zaplatí cca 40 eur, kde končia tieto finačné prostriedky, ak útulku sa poskytuje ročný príspevok do 10 000 eur a jeden smetný kôš stojí od 128 do 333 eur a márne ich hľadáme? Žiadne všeobecné čistenie verejných priestranstiev totiž nie je akceptovateľnov nákladovou položkou.
