Kým vláda SR, počas výjazdových zasadnutí, rozdáva sľuby a financie, Ružín, Pribylina, Plavecký Štvrtok, Hornád v NP Slovenský raj i unikátne meandre Hrona pod Nízkymi Tatrami sa topia v odpadkoch i pod vrstvami nelegálnych skládok odpadov.
Ťažko hľadať pochopenie i zmierenie – aj pod prahom chudoby – v obciach a regiónoch s horkou slinou nespravodlivosti na jazyku. Armáda nezamestnaných, ktorých meno sa nesmie vysloviť, devastuje verejný priestor i vlastné obydlia a štát realitu vytesňuje do fráz a bezobsažných stratégií a programov.
Malý Lipník – upratovanie bez reálneho výsledku
Aktuálne sa nám v Malom Lipníku pri Prešove, a takýchto obcí je nespočet, fláka vyše sto aktivačných pracovníkov, kým nelegálna skládka naďalej cerí do okolia smradľavé zubiská. Hlavne správne vyplniť pracovné výkazy, zúčtovať dotácie a naplniť Richterové tlačovky slovami o budovateľských úspechoch.
V krajine, v ktorej otravujeme Žitný ostrov či Liptovskú kotlinu, v ktorej akceptujeme arzén v Orave, sa monštruózny svet voľne pohodených plastov, skla, papiera stáva akceptovaným civilizačným dôsledkom.
V prostredí prestrelenej politickej korektnosti – v ktorom desaťtisíce zamestnancov, starajúcich sa o rodiny i vlastnú životnú úroveň, hrdlačí v strojárskych, hutníckych či odevných fabrikách – sme z asociálneho správania sa spravili nedotknuteľnú modlu.
Nikto nevolá po pogromoch – veď v Raslaviciach, Čirči či v Spišskom Hrhove sa čo-to podarilo – iba po návrate zdravého rozumu, princípu hodnoty za peniaze a neselektívnej spravodlivosti.
Spoločenské problémy – aj v podobe znečistenia krajiny odpadom – nemá saturovať dobrovoľníctvo, ale ruka zákona, najmä ak sa nám ľudské zdroje, v žargóne personalistov, nečinne ponevierajú po osadách i vybývaných mestských štvrtiach.
