„Počas prípravných stavebných prác v trenčianskom priemyselnom parku objavili rozsiahlu skládku odpadu. Mesto preto vráti spoločnosti Asko za pozemky takmer 580 tisíc eur, envirozáťaž musí odstrániť investor. ... Na pozemku je zhruba 12 tisíc metrov kubických odpadu a celkové náklady na odstránenie skládky sú odhadované na viac ako milión eur. ... Podľa viceprimátora mesta Jána Forgáča mesto o skládke odpadu nemalo žiadne informácie.“ Toľko z publikovaných faktov.
Mám za to, že takýchto nášľapných mín, rozosiatych po celom Slovensku, v rôznej plošnej a objemovej veľkosti, sú stovky. A až čas ich opätovne vyplaví do pozornosti nášho sveta.
Mnohé samosprávy v rámci populistického a nemiestneho „šetrenia finančnými zdrojmi“ namiesto poctivého odstránenia nelegálne uložených odpadov až po pôvodný pôdny horizont a ich legálneho zneškodnenia či zhodnotenia tieto zasypávajú zeminou, zatláčajú do povrchových depresií, a to aj v územiach s vysokou hladinou spodnej vody. Ukrytý pred očami verejnosti tak ostáva nielen komunálny odpad, ale aj rôzne nebezpečné odpady či odpady z miestnych podnikateľských prevádzok.
Kontrolná činnosť okresných úradov v mnohých prípadoch konči pri administratívnom založení oznámenia „o odstránení odpadu“ - zaslaného obcou - do príslušného spisu. Žiadne preverenie na mieste, konfrontácia medzi deklarovanými faktúrami dokumentujúcimi proces odstránenia skládky s reálnym objemom odhadnutým na tváre miesta pri jeho prvotnej obhliadke. A to nehovoriac o vyslovených podvodoch a nekonaní zo strany orgánov štátu.
A potom prejde čas ...
... a ľudská pamäť zabudne. Rovnako ako zabudla na 12 000 kubíkov pri Trenčíne.
Kto si už bude pamätať o desať či pätnásť rokov na päťdesiat, sto či tristo metrov kubických odpadov driemajúcich pod povrchom tej prekrásnej stavebnej parcely?
Chrum, chrum, chrum, chrum ... ozve sa pod krompáčom či lyžicou bagra. Na účte hypotéka a v očiach zdesenie.
Lebo nečakané dedičstva môžu byť aj dedičstvami našej ľahostajnosti.
