Pod hrebeňmi Javorníkov, momentálne ihrajúcimi farbami jesene, drieme neveľká vodná nádrž Nesluša. Je ako opustené, zasoplené a sporo oblečené dieťa, ktoré fňuká kdesi na okraji lesa, kým okolo kráča dospelácka ľahostajnosť.
Zákon o odpadoch tu má podobu hanbiacej sa červenej knižnice, zákon o vodách úpenlivo narieka, a všetky druhý stráží - lesná, vodná,ochrany a prírody a krajiny - sa stratili v časopriestore. Spoločenská hra na slepú babu.
Odpad na brehoch malebného vodného diela i ako súčasť sedimentov, aby potomkovia mali čo odkrývať a interpretovať, ktorého zdrojovú oblasť nie je potrebné dlho hľadať. Ľahostajná dedina v ľahostajnom štáte.
Lupou hľadáme to slušné Slovensko z námestí pomedzi opitých a arogantných frajerov z našich ciest, vandalov s motorovými pílami v rukách, svätuškárov zakrádajúcich sa nocou s prívesom naládovaným komunálnym odpadom ... a nachádzame len akcesorické kryštály - prežívajúce v niektorých rodinách, komunitách a firmách - vedľa elementárneho každodenného Zla.
Nielen Neslušský rybník - ponorený v ponurom opare októbrových dní - je obrazom toho, že prevaha slušnosti, občianskej statočnosti a úradníckej akčnosti, nám tak skoro nehrozí.
Neslušský rybník. Motokrosová dráha – v dolnej časti obrázku – je snaď legálna.
Doplnené dňa 05.12.2018
