Neveselé postrehy z brehu Liptovskej Mary

Charakter štátu viac formujú desaťtisíce nezákonných činov bežných ľudí a nefunkčnosť kontrolných orgánov napojených na lokálne rodinne a iné väzby, vo svete vlastnej mentálnej lenivosti, než arogancia politikov.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Je krátko pred desiatou hodinou. Na brehu postávajú dva červené nosy. Milovníci prírody. Oporný múrik z tehál. Insitná búda na drevených nohách čiastočne ukotvená do živých stromov. Zákon o vodách, ochrane prírody a krajiny, stavebný zákon, dostávajú na frak. „Nevedeli, nevedia ... nepoznajú, sú predsa jednoduchí ľudia ... je to ich pozemok ... keby sa radšej riešili motorové člny ... v Bratislave kradnú viac ... “ V túžbe po slušnom Slovensku mnohí preferujú len slušnosť iných, nie vlastnú.

**********

K. ú. Liptovskej Sielnice. Podnikatelia. Rešpekt a arogancia v tesnom susedstve. Uprataná pláž, nenarušené brehové porasty, vrecia na odpadky, žiadne autá a karavány na brehu, neprehliadnuteľné zákazové tabule, altánky na prenájom za oficiálny poplatok. Za neviditeľnou hranicou iný svet – autá, karavány – niektoré z čias NDR, stany ... v bezprostrednom kontakte s brehom nádrže, súkromné latríny, porozhadzované vrecia na odpadky ..., divoký to kemp na súkromnom pozemku . „My platíme správcovi ...,“ zaznieva. „Daňový doklad?“ Odpoveďou je mlčanie.

**********

Nahodené rybárske prúty, kempovacie stoly a stoličky prehýbajúce sa pod tekutým alkoholickým pohonom, staré kreslá po babičke, autá pri vode, karavány bez identifikačných značiek zasunuté v blízkom lese, vrecia s odpadkami ležérne zavesené na statných stromoch, pach latrín, vrava desiatok rekreantov ...

Kontrolná plavba. Loď sa otáča k brehu. Panika. Ľudia miznú ako smrad v silnom vetre. Za zipsami stanov i dverami karavanov. Ostávajú nahodené rybárske prúty, kempovacie stoly a stoličky prehýbajúce sa pod tekutým alkoholickým pohonom, staré kreslá po babičke, autá pri vode, karavány bez identifikačných značiek zasunuté v blízkom lese, vrecia s odpadkami ležérne zavesené na statných stromoch, pach latrín ... a veľa prezrádzajúce ticho.

**********

Pomáhať a chrániť je tu s nami, by zanôtil Peter Nagy uprostred koloritu masového porušovania zákonov. „A to nikoho nestotožnite, nedáte pokutu?,“ pýta sa prítomná starostka počas kontrolnej plavby. A orgán len stojí, pozerá sa a v hlave formuluje text budúceho listu nadriadenému. „Je nás málo,“ bude jeho obsahovou kostrou.

**********

Neďaleko Maríny sa zrazili vodné skútre. Zatiaľ bez mŕtvych, len odreniny a zlomenina. Telefón vyzváňa na Dopravnom úrade v Žiline. Márne. Nezdokumentovaná nehoda neexistuje. Štatistika je presný súbor nepresných čísiel a úrady sú tu pre zamestnávanie ľudí.

**********

Pod diaľnicou. Južný breh Liptovskej Mary. Bez hygienického zázemia, logistiky zberu a triedenia odpadov, palivovej základne pre desiatky – mesiace nevyhasínajúcich – ohníkov. Povahy lovcov a okupantov. Zodrať vodu do poslednej ryby. Zakadiť okolie. Dolámať a dokmásať. Sporadické kontroly v atmosfére informačných únikov. Kamarát kontrolujúci kamaráta. „Dobrý deň ...,“ v regióne, v ktorom sú oficiálne fishkempy – s neobkecateľnými pravidlami – len zbožným prianím.

DOPLNENÉ 11.07.2019