Kauza Liptovský Hrádok ešte nezapadla prachom a už tu máme ďalší budovateľský počin - pod taktovkou primátora zmeny - ktorého obeťou, v čase rozsiahlych a každodenných traktátov o zmene klímy a nevyhnutných adaptačných opatreniach, sa opäť stáva mestská zeleň.
Z prostredia Slovenského ochranárskeho snemu na verejnosť presiakla informácia, že ďalších vážnym adeptom na titul magorina roka sa stáva mesto Nitra, ktoré sa rozhodlo trasovať cyklistický chodník cez košaté lipy.
Samozrejme, že na každom mestskom úrade nájdete dostatok tvorivého potenciálu, ktorý dokáže obhájiť akýkoľvek zásah do životného prostredia mesta, aj proti verejnej mienke: "Začiatkom apríla 2020 bola Odborom investičnej výstavby podaná žiadosť spolu s územným rozhodnutím na stavbu cyklotrasy na výrub troch líp medzi hotelom River a Univerzitným mostom. Po dohodnutej ohliadke a kontrole stavu dňa 23.04.2020 Mesto Nitra požiadalo o vydanie súhlasu na výrub predmetných drevín pridelený orgán ochrany prírody, ktorým je obec Dolné Lefantovce. Dňa 07.05.2020 bolo Mestu Nitra vydané rozhodnutie na výrub s podmienkou ohliadky drevín ŠOP (štátna ochrana prírody) z dôvodu hniezdenia vtákov. ŠOP povolila výrub až v mimo-vegetačnom období z dôvodu hniezdenia vtákov, zdravotný stav ani výrok rozhodnutia nenapadla. Na základe tohto rozhodnutia nedošlo k výrubu, aj keď bolo rozhodnutie právoplatné. Odôvodnenie výrubu: v čase ohliadky boli pri začiatočných stavebných prácach - frézovanie a odstránenie asfaltu poškodené koreňové nábehy všetkým trom lipám až ku kmeňu čím sa znížila životnosť a stabilita predmetných drevín. Dreviny zasahujú do cyklotrasy tak, že ich nie je možné na danom mieste zachovať z dôvodu kolaudácie a najmä prevádzkovej bezpečnosti do budúcna. Za vyrúbané dreviny musí byť urobená náhradná výsadba podľa výrokovej časti rozhodnutia."
Zhrnuté a podčiarknuté z prostredia slovenského prvoplánového čerpania európskych finančných zdrojov: v prvej fáze akože plánovania nevhodne umiestni infraštruktúrny prvok, potom poškoď porasty zelene a tým legitimizuj dôvody pre ich následný výrub. Čo tam potom, že náš naivný zákon o ochrane prírody a krajiny – predpokladajúci výskyt morálne vyspelej spoločnosti v tomto geopolitickom priestore – zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny (§ 47 ods. 1) a rozširuje túto krátku dikciu o povinnosti: „Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.“ Čo tam potom, že citovaná právna norma pokladá výrub drevín za krajné riešenie, nie pracovnú metódu: „Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.“
V štáte komunálnych i parlamentných proklamácií odtrhnutých od občanmi-aktivistami zažívanej reality – s tisíckami občanov a úradníkov bez základnej citovej a morálnej výbavy – nevysvetlíte, že proklamovaná náhradná výsadba za tisícky miznúcich vzrastlých stromov je len úbohou a nedostatočnou náplasťou na masívne krvácajúce mesta i tzv. voľnú krajinu.
Apropo, rozhľadený občan iste postrehol, že o rozdeľovaní eurofondových peňazí budú najnovšie rozhodovať regionálne úderky zložené prevažne so starostov a primátorov, lebo títo najlepšie vedia čo občania potrebujú. Ja len toľko: no zbohom.
Tadiaľ povedia cyklistický chodník v Nitre (Zdroj: SOS, Vlasta Hochelová):
Súvisiace články:
