Nakoľko môj Zdravotný záznam zapadá prachom v skrini, viem nasledovné: tridsať rokov navštevujem lekárov s intenzitou blížiacou sa k nule, momentálne nemám obvodného lekára a ani stomatológa, od roku 2002 som čerpal zdravotnú starostlivosť v rozsahu 186,33 € pozostávajúcu predovšetkým z povinných platieb pre zabezpečenie prevádzky záchrannej zdravotnej služby, pohotovosti pre dospelých a zubnej pohotovosti.
Nefajčím, alkohol požívam veľmi zriedkavo, stravujem sa nadštandardne zdravo, športujem, čo ma ročne stojí niekoľko stoviek eur.
Od roku 1996 som zaplatil do slovenského zdravotníctva – odvody zamestnávateľa a zamestnanca –cca 24 000 eur a mám z toho ... nič ...
... čo sa ukázalo – v plnej nahote – cca pred mesiacom.
Časť výpisu z elektronickej zdravotnej karty (16.08.2002 – 02.10.2017)
V mojej nevybielenej hube, mimo reklamného štandardu, má rozbolel zub.
Ako typický muž, ktorý radšej pôjde do vojny pre Helenu, než k zubárovi, som začal pátrať po stomatológovi, ktorý mi nespôsobí celoživotnú traumu. Dotazovanie sa známych vyústilo do zdesenia: zubári sú vyťažení a najlepší nedostupní!
Stupňujúca sa bolesť viedla k zúfalému dotazu smerovanému k poisťovni Dôvera, od ktorej som doteraz nikdy nič nepotreboval.
Odpoveď – neosobná a chladná ako kalená oceľ – nedala na seba dlho čakať. Namiesto kvalitatívneho rebríčka stomatológov v regióne, konkrétneho odporúčania lekára ... do mojej poštovej schránky doputoval skopírovaný zoznam zazmlúvnených lekárov.
Dôvera: ... obehaj si klient tieto ambulancie ... (časť zoznamu)
Systém, disponujúci budovami a stovkami zamestnancov, kontrolujúcich či som zaplatil včas a v správnej výške, nepochopil, že ako nedôchodcu má živí práca a nie turistika po slovenských zdravotníckych zariadeniach.
Dni plynú. Už ma nebolí len jeden zub, ale dva ..., tupé pichanie vystreľuje do ucha a čiastočne aj spánku. Nespím a zrazu mám ohromné more času. O tretej ráno surfujem internetom, čítam desiatky referencií o miestnych zubároch a ježia sa mi vlasy (negatívne príspevky dvadsaťnásobne prevažujú nad pozitívnymi) , porovnávam zdroje ... Cez deň telefonujem do vyselektovaných ambulancií . Na druhej strane je zväčša ticho alebo strohá odpoveď: „... ďalších klientov už neberieme ...“
Keď napokon, počas mesačnej noci, objavujem v ríši internetu TOP zubára, s vybavením riadiaceho centra NASA, ranný telefonát má zráža na mentálne dno. Pán doktor berie len poistencov Unionu, hoc PR na internetovej stránke ambulancie tvrdí niečo iné.
Internetová stránka stomatológa: všetky poisťovne sú prelinkované na prepoistenie sa do Unionu
Uvažujem o úmyselnom zapojení sa do miestnej šarvátky za účelom straty zubov. Medzitým píšem ďalší dotaz poisťovni Dôvera.
Dozvedám sa, že žiadne rebríčky kvality stomatológov neexistujú (to len ľudia si ich vytvárajú a šíria internetom či ústnym podaním).
Odpoveď zo zdravotnej poisťovne Dôvera
Prešli cca tri týždne od začiatku projektu nazvaného nájsť zubára, bolesť ovláda môj deň i noc, moju náladu, pracovný výkon ...
... rezignujem ...
... idem na pohotovosť.
Prichádzam o cca pätnásť eur a sku ...nú osmičku, ktorá fungovala ako logistické centrum všetkých ostatných symptómov. Slnko opäť hreje akosi teplejšie, tráva je zelenšia, opäť spím, požívam nápoje a jedlá všetkých možných chutí a konzistencií ... . Vďaka zlatým rukám zastupujúcej dôchodkyne.
Prešiel čas ...
Stále nemám stomatológa, aj keď ďalší e-mail z Dôvery mi vybral dvoch s totálne pochybnou povesťou.
Počas obdobia naplneného škrabaním omietky som pochopil tie desiatky vypočutých príbehov ľudí - na uliciach, v dopravných prostriedkoch - o ich skúsenostiach so slovenským zdravotníctvom. O nekonečnom čakaní pred ambulanciami, o nekvalitných a neľudských výkonoch lekárov, o cynizme poisťovni ... , aj o popieranom uplácaní.
V tejto krajine sa neoplatí byť chorým!
Od roku 1996 som zaplatil do slovenského zdravotníctva cca 24 000 eur a mám z toho ... nič. Žiadne bezplatné kúpele, regeneračné pobyty, výživové doplnky, úhrada športových potrieb ... To čo naozaj potrebujem, aj tak vycálujem z vlastného vrecka, mimo zákonného poistenia.
Som pritom povinný byť solidárny s alkoholikmi, narkomanmi, fajčiarmi ... , iba s mojimi financiami nemusí byť solidárny nikto.
Zdravotníctvo bez srdca a logistiky zameranej na ľudí, ich zdravie, individuálne potreby a osobný komfort.
