Obyvateľstvo - predovšetkým slovenského vidieka - sa delí na slušných občanov a udavačov.
Slušný občan vypaľuje trávu, spaľuje odpady na dvore, hnojisko si zriadi pri plote suseda, najlepšie so sklonom do jeho dvora, rúbe stromy a kroviny bez povolenia, „drobnosti“ odvezie na káričke za dedinu, žumpu vypustí do potoka počas povodňového stavu ... , navštevuje bohoslužby, drukuje miestnemu futbalovému klubu, zúčastňuje sa volieb a rozhoduje sa podľa vzťahu k volenej osobe nie podľa výsledkov jeho práce a schopností ..., zásadne nič nepripomienkuje a nekritizuje nakoľko jeho vzťah k miestnej či celoštátnej moci je feudálne úctivý ..., nevidí, nehovorí, nepočuje. Volá to duch dediny. Nerozumie pojmom ako občianska spoločnosť a občianska povinnosť. Je presvedčený, že veci sa oznamujú iba za úplatu, získanie kariérnych a iných výhod. Cez túto prizmu sa pozerá na každého. Rodokmeň mnohých slušných občanov je spletencom gestapákov, komunistov, milicionárov ... - skutočných udavačov, lebo taká bola doba či nemysleli to zle, ale ...
Súčasný udavač sa stará do niečoho, do čoho sa starať nemá , oznamuje vypaľovanie trávy, spaľovanie odpadov na dvore, rúbanie stromov a krovín ... , o čo menej drukuje futbalistom o to viac ho zaujímajú obecné faktúry, znenie miestneho VZN o ... , verí vyšším princípom a jeho postoj k dianiu v obci či meste nie je vytýčený bráničkou jeho domu a je determinovaný snahou o zákonnosť či morálnosť v miestnom spoločenstve.
Starostovia – od slovného spojenia starať sa – milujú slušných občanov a nenávidia udavačov. Slušní ľudia im nepridávajú robotu, majú pochopenie pre rodinné prerozdeľovanie miest na úrade a insitné zadávanie verejných zákaziek. Vďaka slušným občanom sú mnohí vo funkciách od čias Miestnych národných výborov, aj keď nič závratné za sebou nezanechali nakoľko socialistické akcie Z vystriedalo bezmocné a uplakané čakanie na dotácie a eurofondy. Za všetko môže zlé nastavený systém (podielové dane), Bratislava ... , ja nič, ja len starosta. Často ich zastihnete v miestnej krčme, na nákupoch v okresnom meste ..., lebo pracujú stále, v stave trvalej preťaženosti a legislatívneho nátlaku. Odporcom agresívne odkážu nech si to skúsia, pretože asi kandidovali s nožom na krku a na Slovensku nemá nikto záujem o miesto starostu či primátora.
V očiach starostov sú udavači ľudia, ktorí nepochopili o čom je dedina , nemajú čo robiť, nič neprinášajú iba kritizujú , svoje nekonanie či nezákonné konanie relativizujú v mierke veľkých káuz.
Ak sú riešení správnym orgánom vyššej inštancie tak nevedeli, nevedia, nevideli, netušia ... prečo sa dotyčný neprišiel porozprávať na úrad ... , ak tak udavač urobí, tak do dvoch hodín o tom vie celá dedina a spustí sa mechanizmus obecnej spravodlivosti, ktorý má čo najmenej ublížiť páchateľovi. Aj páchateľ je totiž volič.
„Janko, ja by som to neriešil ..., ale ten ch.j to rozposlal kade-tade ... ako to urobíme (?) ... dakde to uprac a ja to budem riešiť akože napomenutím ... a nabudúce to nedávaj ako k...ot za dedinu, veď máme kilometer tu rokľu ... ja to potom prisýpem hlinou z obce ... no maj sa a pozdrav Zuzu ...“
Starosta ako preplatený farizej.
Nie Fico, Kaliňák, Paška, Dzurinda ... môžu za stav tejto krajiny, lebo sú len parlamentnými vzorkami väčšinovo zmýšľajúceho obyvateľstva. V krajine slušných občanov je príliš málo udavačov na akúkoľvek spoločenskú zmenu.
