Vyše dvetisícdeväťsto miest a dedín roztrúsených po horách a dolinách Slovenska, z ktorých viac ako tisíc má do päťsto obyvateľov, predstavuje potenciálne hniezda korupcie, klientelizmu či ani neskrývaného rodinkárstva. Do Západu zasnívaný štát - neuvedomujúc si dĺžku demokratického vývoja v starých krajinách EÚ a nepoznačenie biľagom komunistického rozvratu individuálnej morálky – odovzdal obciam, bez rozmyslu, stovky prenesených kompetencií. Každodenná realita tu však, ako príboj na pobrežné útesy, naráža na mantinely samosprávnej morálky a jej odborné kapacity, v prostredí kolektívneho mlčania a nízkej úrovne občianskej vyzretosti. Výsledkom je nielen neznalosť zákonov, svojvoľný - priam feudálny - výklad ich lokálnej aplikácie, ale aj cielená ostrakizácia kritikov miestnych pomerov.
Pribylina je ukážkovým príkladom kohúta na obecnom smetisku – a je neuveriteľnou náhodou, že miestny feudál sa naozaj volá Milan Kohút a naozaj ide aj o smetí – ktorý v obci, za kajúcneho mlčania väčšiny jej obyvateľov, už viac ako desať rokov vládne od buka do buka.
Tisícsto ton nelegálne uloženého odpadu v blízkosti rómskej osady s termínom ich odstránenia do konca mája 2020, doteraz dôsledne nepreverené uloženie stavebného odpadu v objeme stoviek tatroviek ako odpadový prípad No. 2, trestnoprávne vyšetrované vyvážanie splaškových vôd z ATC v Račkovej doline po okolitých lúkach, by v každom právnom štáte ukončili tento nevydarený samosprávny príbeh. Sme však na Slovensku.
Najnovšou kauzou pána starostu - neznalého zákona o slobodnom prístupe k informáciám - je označenie zmluvy s kameramanom, ktorý pre túto podtatranskú obec zabezpečuje, za nehorázne finančné plnenie, nahrávanie spravodajských videí, podľa môjho osobného názoru nestráviteľných monológov, za utajovanú skutočnosť podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.
Rozpočet obce Pribylina – rok 2020, str. 6, kameraman (DOVP) – cca 8 250 € s odvodmi, DOVP sa s kameramanom uzatvára opakovane od 01.01.2009
Táto nadregionálna pikoška dokonca neušla pozornosti Transparency International Slovensko, ktoré zverejnilo na facebooku vlastný komentár, z ktorého vyberám pointu: „ ... Pritom tento zákon chráni iba informácie celonárodného významu, zo závažných dôvodov a aj to iba v oblastiach, ktoré ustanoví vláda. Dohoda o výkone prác s dodávateľom videí v žiadnom ohľade takéto náležitosti nespĺňa ... “.
A verte či neverte takýchto samospráv – mimo rámca zákonov či elementárnej slušnosti – tu máme na desiatky. Iba sa im nemá kto venovať.
**********************************************
DOPLNENÉ: Stanovisko Ministerstva kultúry SR
Dňa 18.02.2020 bol Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „MKSR“) doručený Váš e-mail, v ktorom žiadate o poskytnutie informácií ohľadom autorských práv k videám, ktoré vyhotovil kameraman ako zamestnanec obce. V danej veci si Vám dovoľujeme podľa zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Autorský zákon“) poskytnúť nasledovné stanovisko.
Na úvod si dovoľujeme uviesť, že video, ktoré ste zaslali vo Vašom e-maile je s najväčšou pravdepodobnosťou možné považovať za audiovizuálny záznam podľa ust. § 116 Autorského zákona, v zmysle ktorého sa za audiovizuálny záznam považuje záznam audiovizuálneho diela zaznamenaný ako sled zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho, ako aj záznam obrazov sprevádzaných zvukom alebo bez neho, bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky a obrazy zaznamenávajú (napr. obrazovo-zvukový záznam správania ľudí, obrazovo-zvukový záznam prírody, zvierat, atď.). Klasifikácia výtvorov z hľadiska autorského práva však nie je v kompetencii MKSR.
Pre úplnosť je vhodné uviesť, že za istých okolností (najmä, ak by videá predstavovali jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti) by mohli videá naplniť aj pojmové znaky audiovizuálneho diela podľa ust. § 82 Autorského zákona alebo zamestnaneckého diela podľa ust. § 90 Autorského zákona.
Pokiaľ však ide o práva k audiovizuálnemu záznamu, tieto podľa ust. § 116 ods. 3 Autorského zákona patria výrobcovi audiovizuálneho záznamu, ktorým je podľa Autorského zákona osoba (fyzická alebo právnická), ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie, a teda to nemusí byť osoba, ktorá na základe pracovnoprávneho (len na základe pracovnej zmluvy), občianskoprávneho, obchodnoprávneho alebo iného relevantného vzťahu fakticky vyhotovila audiovizuálny záznam.
V súvislosti s pracovným pomerom obce a kameramana si však dovoľujeme uviesť, že v súlade s ust. § 223 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce nemožno dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvárať na činnosti, pri ktorých je vopred zrejmé, že majú byť predmetom ochrany podľa Autorského zákona. Preto by bolo vhodné primárne vyriešiť otázku správneho zmluvného základu obce a kameramana, resp. zhotoviteľa videí.
