Krátke a neúplné zhrnutie z oblasti Vysokých Tatier: Zonácia TANAPu – ten pätnásťročný príbeh – v nedohľadne. Kolabujúca doprava a preplnené parkoviská, koncept záchytných parkovísk v podhorí dávno zabudnutý. Na Štrbskom Plese výstavba kontroverznej vyhliadkovej veže a ďalšia masívna výstavba. Zámer skúšobného geotermálneho vrtu v Tatranskej Lomnici a hroziace Lomnické korzo.
A do toho, z dôvodu národného diletanstva pri monitoringu a oprave ciest a mostov, v mnohých prípadoch postavených po II. svetovej vojne, skolabovaný objekt v Kežmarku a sekundárne odklonenie dopravy na cestu II/543 a II/537 t. j. Cestu Slobody v úseku Tatranská Kotlina – Tatranská Lomnica – Starý Smokovec – Poprad. Správa TANAPu sa o tomto geniálnom počine, podľa slov jej riaditeľa, dozvedá z médií.
Eurofondy aktuálne čerpáme, v poslednom roku riadneho programového obdobia, cca na 29% a prírodu na percent sto. V štáte – viac zameranom na havarijne saturovanie dôsledkov, nie pragmatické a programovo nastavené riešenie príčin – už akoby o nič nešlo. Iba bezcitne rozhodovať od stola, bez ľudí a mnohokrát proti ním, a pravdu o stave životného prostredia utopiť v PR vyhláseniach a nadbytku farebných brožúr so starostlivo vyselektovaným vizuálnym obsahom.
Tatranci spustili petíciu, ale nedá mi nepoložiť verejnú otázku, dokedy budú musieť – v tomto štáte – petície riešiť nedostatok rozumu, citlivosti a vzťahu ku krajine.
Výzva Mesta Vysoké TATRY:
