Inštitút environmentálnej politiky zverejnil štúdiu „Spravodlivé odpady – analýza vplyvov zavedenia množstvového zberu na Slovensku“ v ktorej konštatuje, že len necelých 13 % obyvateľov Slovenska platí poplatok v závislosti od množstva vyprodukovaného odpadu.
Väčšina obcí účtuje obyvateľom ročný paušálny poplatok, ktorý je pre všetkých obyvateľov obce rovnaký bez ohľadu na produkované množstvo odpadu. Takáto forma poplatku nemotivuje občanov k zníženiu produkcie alebo k zvýšeniu triedenia, resp. kompostovania odpadov. Naopak zber, pri ktorom poplatok závisí od váhy alebo objemu vyprodukovaného odpadu, tzv. množstvový zber, predstavuje priamu finančnú motiváciu a nástroj na uplatňovanie princípu „plať za to, čo vyhodíš“.
V praxi sa používa najmä kontajnerovo-intervalový zber, pri ktorom sa výška poplatku vypočíta podľa frekvencie vývozov a veľkosti nádoby.
Druhým najčastejším typom je množstvový zber pomocou žetónov, ktoré si občan zavesí na smetnú nádobu ak ma záujem o jej vyprázdnenie.
Potenciálne riziko vytvárania nelegálnych skládok možno minimalizovať vhodným nastavením systému poplatkov a preventívnymi opatreniami. V praxi sa s týmto fenoménom stretlo len málo obcí. Takémuto správaniu sa však dá účinne predchádzať rozumným nastavením systému (minimálny poplatok, systém zliav) a viacerými preventívnymi opatreniami. Podmienkou je tiež dostatočná infraštruktúra pre triedený zber.
Množstvový zber na Slovensku signifikantne znižuje produkciu zmesového odpadu a zvyšuje mieru triedenia. Z analýzy údajov za obdobie rokov 2010-2018 vyplýva, že množstvový zber na Slovensku znižuje produkciu zmesového odpadu na obyvateľa v priemere o 22 %. Zavedenie žetónového zberu znižuje množstvo zmesového odpadu o takmer 31 %, kontajnerovo-intervalový zber o 11 %. Triedenie plastov je pri tomto type poplatkov vyššie o 15 % a triedenie skla o 9 %.
V roku 2018 bolo na Slovensku 167 obcí s množstvovým zberom zmesového komunálneho odpadu, z toho 74 obcí so žetónovým zberom1 a 93 obcí s kontajnerovo-intervalovým zberom. Počet obcí s množstvovým zberom vzrástol zo 102 v roku 2010 na 167 obcí v roku 2018. Žetónový zber je rozšírený najmä v okresoch Tvrdošín, Malacky, Ružomberok a Nové Zámky. Najviac obcí s kontajnerovo-intervalovým systémom sa nachádza na západnom Slovensku v okresoch Malacky, Senec, Senica a Pezinok. Ďalších 283 obcí má kombináciu paušálnych a variabilných poplatkov.
Obec Rakovnica zaviedla systém žetónov v roku 2017 s povinnou kúpou minimálne 9 žetónov na domácnosť ročne. V rokoch 2017 a 2018 obec vyprodukovala v priemere o 33 % menej zmesového odpadu na obyvateľa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím s paušálnym zberom. Z faktúr uverejnených na stránke obce tiež vyplýva, že v obci ušetrili 37 % na nákladoch za skládkovanie a zvoz zmesového odpadu. Množstvo triedeného odpadu na obyvateľa vzrástlo dvojnásobne a obec začala vykazovať triedenie bioodpadu.
Obec Vrádište je jednou z prvých obcí na Slovensku s evidovaním a účtovaním odpadu pomocou čiarových kódov od roku 2013. Po zavedení zaznamenali zníženie komunálneho odpadu v priemere o 7 % a zvýšenie separovania o takmer dvojnásobok. Obci sa tiež darí pokrývať náklady na zvoz a zneškodňovanie z príjmov z poplatkov. Dobrá skúsenosť inšpirovala aj susedné obce Chropov a Dubovce, ktoré zaviedli množstvový zber v roku 2016, resp. 2019.
Jednorazová investícia do množstvového zberu na celom Slovensku môže podľa inštitútu predstavovať 0 až 28,6 milióna eur. Prevádzkové náklady sa môžu pohybovať vo výške 0 až 2,3 milióna eur ročne v závislosti od typu a informatizácie systému.
Tu je potrebné si uvedomiť, že podľa Envirostratégie 2030 SR má v roku 2030 recyklovať 60% komunálneho odpadu a do roku 2035 obmedziť jeho skládkovanie na min. 25%.
