Každé ráno či večer sa väčšina z nás – viac či menej dôsledne – venuje ústnej hygiene. Ustálenou spoločenskou normou sa stalo neobťažovať okolie pachmi z ústnej dutiny, v širšom rámci ani ostatnými závanmi tela. Pritom nikto sa nad rannými a večernými rituálmi významne nezamýšľa, sú zautomatizovanou a časovo nenáročnou činnosťou, ukotvenou niekde v podvedomí. A rovnako by to mohlo byť aj s našim vzťahom k odpadom.
Dlhé roky mnohí z nás ignorujú všeobecne záväznú povinnosť od seba oddeľovať (triediť) plasty, kovy, sklo, papier, zložky nebezpečného odpadu, a to aj obciach s luxusne vytvorenými podmienkami.
Zatvárame oči pred protiprávnymi konaním vlastných spoluobčanov – vytváraním nelegálnych skládok odpadov či spaľovaním odpadu na dvoroch, v záhradách i v domácich peciach – len aby sme sa vyhli nepríjemnej konfrontácii.
Nechceme za vlastným domom riadené skládky, pritom ich čas i kapacita aj tak pomaly končí, nechceme spaľovne t. j. zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu, ale zároveň odmietame meniť spotrebiteľské návyky a nastoliť – vo verejnej diskusii – iné riešenia problematiky odpadového hospodárstva.
Komunálni politici, ktorých sme si zvolili, v mnohých prípadoch kráčali cestou dlhodobého populizmu voči voličom a zabudli nám prezradiť to podstatné: o skutočných nákladoch obecného odpadového hospodárstva v kontraste s nízkymi poplatkami za odpady v časti samospráv, o dotovaní odpadov z obecného rozpočtu, o budúcich poplatkoch za uloženie odpadu na riadené skládky a záväzkoch obce voči slovenským právnym normám i smerniciam EÚ. Výsledkom rozšíreného populizmu, chýbajúcej politickej zodpovednosti a predvídavosti, sú obce s 10%-nou mierou triedenia odpadu v obklopení samospráv, ktoré aktuálne atakujú 50%-nú hodnotu. Tých 50% sa nerodilo ľahko, je to výslednica odvahy a schopnosti prijímať aj nepopulárne opatrenia v mene vzdialeného cieľa.
Mnohí voliči – namiesto negovania všetkého v spojitosti s odpadovým hospodárstvom na sociálnych sieťach – stratili schopnosť, a možno ňou nikdy ani nedisponovali, byť občanmi vo vlastnej obci. Tam sa rozhoduje o systéme zberu, počte kontajnerov, zbernom dvore, komunitnej kompostárni, tu treba zvíriť prach na obecnom úrade a vyhnať odtiaľ filozofiu dajak bulo, dajak budze. Kde niet občanov, niet verejných politík, prežíva svet zákulisných hier a zlých rozhodnutí.
SR v roku 2018 vytriedila 38% komunálnych odpadov a 55% z nich uložila na skládky, a to na ceste k 50%-nému záväzku triedenia do roku 2020. Za tieto nelichotivé čísla, ktoré vo svete záväzkov vedú k zásadnému zdražovanou poplatkov za odpady v mnohých obciach, nemôže rezortný minister či úrady, ale my ako občania. Mnohí z nás premrhali čas pre činy v balaste výhovoriek. A preto odpad zdražie.
Je čas dušičiek. Problémom nie sú umelohmotné vence a kytice, plastové či sklenené kahance, problémom je naša voľba i schopnosť rozmýšľať v širších súvislostiach. Nie len na Sviatok všetkých svätých.
Liptovský Mikuláš triedi 49,14% komunálneho odpadu, napriek tomu tiež bojuje s ľahostajnosťou niektorých ľudí (Foto a grafická úprava: Michal Paška, sídl. Podbreziny)
