a vzdelávacích aktivít.
Od 1. júla 2016 sa zásadným spôsobom zmenilo v odpadovom hospodárstve všetko – od úrovne štátu, cez firemné prostredie, obce i povinnosti a práva občanov. Aspoň teoreticky.
Zásadná zmena zákona o odpadoch a príslušných vykonávacích predpisov bola vyvolaná (aj) katastrofálnym stavom triedeného zberu odpadu v SR. Podľa slovenskej štatistiky na úrovni 8%, podľa EUROSTATU iba 6% (priemer EÚ je 28%, lídri EÚ dosahujú ukazovatele vysoko prevyšujúce 50% ). SR – ak sa chce vyhnúť sankciám - musí do roku 2020 dosiahnuť úroveň triedenia a zhodnocovania odpadu min. 50 % pri komunálnom odpade a min. 70 % pri stavebnom a demolačnom odpade.
Reakciou na kreatívnu štatistiku triedeného zberu v ostatných rokoch v ktorej sa ten istý odpad opätovne vykazoval v niekoľkých „systémoch“, viazanie príspevkov z Recyklačného fondu (aj) na projekty „zhodnocovania“ často pochybného charakteru, bola idea vytvorenia Organizácii zodpovednosti výrobcov (OZV).
OZV - v zjednodušenej výkladovej forme - sú právnické osoby (subjekty) prijímajúce príspevky od výrobcov uvádzajúcich napr. obaly na trh, ktoré následne majú za povinnosť uhradiť obciam s ktorými majú podpísané zmluvy všetky náklady separovaného zberu. Medzi ich povinnosti patrí aj osvetová, propagačná a výchovno – vzdelávacia činnosť.
Podľa publikovaných odborných informácií sa má v systéme pohybovať cca 30 miliónov eur ročne (doteraz cca 5 mil. eur), čo je už slušný balík finančných prostriedkov, aby pritiahol špekulantov, ktorý majú záujem o pravidelný a v podstate bezproblémový cash flow.
Aká je teda situácia?
K dnešnému dňu bolo registrovaných 18 OZV, z toho 11 získalo autorizáciu v kategórii obalov. Najväčší počet obcí a miest má zmluvy s organizáciami ENVI – PAK, a.s. (1 551 subjektov, viac ako 2,9 milióna obyvateľov) a NATUR – PAK, a. s. (1 107 subjektov, viac ako 2,1 milióna obyvateľov). Pri minimálnej znalosti matematiky je zrejmé, že ostatných 9 subjektov si rozdelilo niečo cez 250 obcí a miest zahŕňajúcich cca 450 tisíc obyvateľov.
Vznikla tak situácia, že niektoré OZV môžu mať nedostatok kontraktov (zmlúv) s obcami vzhľadom k vypočítanému trhovému podielu. V normálnom svete by im bola odobratá autorizácia a život by plynul ďalej. Z prostredia odpadového biznisu však presakujú – k nám smrteľníkom – informácie, že situácia má svoje „ale“.
Niektoré OZV údajne vopred ponúkli firmám dumpingové ceny za uvádzané vyhradené výrobky, čiže majú zabezpečený už spomínaný cash flow. Zároveň údajne nedisponujú dostatkom zmlúv s obcami. V opačnom garde je vraj situácia taká, že iné firmy majú množstvo zakontraktovaných obcí, ale nemajú cash flow nakoľko trvajú na reálnej – trhovej – výške poplatkov, čo samozrejme nevyhovuje výrobcom a distribútorom.
Ono by bolo veľmi zaujímavé odsledovať aj motívy jednotlivých obcí (miest) pri uzatváraní zmlúv s OZV. Napr. mesto Liptovský Mikuláš, v ktorom žijem, celé roky spolupracovalo s firmou ENVI – PAK, a. s., od ktorej dokonca dostalo dvakrát cenu „Najlepšie separujúce mesto.“ O to prekvapivejšie je podpísanie zmluvy s praktický neznámou spoločnosťou RECYKLOGROUP, a. s. O pozadí podpisovania takýchto zmlúv je preto možné len filozofovať.
Osobitou kapitolou je organizovanie výchovno – vzdelávacích, propagačných a osvetových aktivít OZV. V inej krajine by OZV už dávno oslovili etablované environmentálne mimovládne organizácie (EMVO) s dlhoročnými skúsenosťami z oblasti environmentálnej výchovy a vzdelávania a ponúkli im spoluprácu na princípe win – win. OZV by sa odbremenili od tejto činnosti a EMVO by získali finančnú stabilitu a zbavili sa ekonomickej závislosti od rôznych grantových schém. Mám za to, a prax to v mnohých prípadoch potvrdzuje, že transparentné EMVO dokážu do akéhokoľvek projektu vniesť oveľa väčšiu mieru entuziazmu, kreativity a produkovať množstvo kvalitatívnych a kvantitatívnych výstupov, v porovnaní s firemným či úradnícko-samosprávnym prostredím (príčiny tu analyzovať nebudem).
Žiaľ, už teraz existujú signály, že na trh vzdelávania začínajú vstupovať rýchlo kvasené organizácie a „lektori“ bez reálnych skúseností, resp. niektoré OZV sa pokúsia uhrať túto povinnosť len kreatívnou štatistikou, bezduchými plagátmi či letákmi formálne spĺňajúcimi atribúty vzdelávania.
Na Slovensku je to skrátka tak: v každom spoločenskom segmente, kde sa objavia peniaze, sa z hmly začnú vynárať odborníci o ktorých nikto nikdy nepočul.
V zmysle sloganu Good Idea Slovakia.
