
Pane Bože, ak sa pozeráš z výšin nebeských na túto krajinu, odpovedz mi, prosím, prečo:
... sme vždy mali armádu, ktorá nikdy nebojovala a zakaždým vydala štátne hranice komukoľvek, kto si o ne požiadal ...
... sme s tichým súhlasom a zbabelým mlčaním poslali desiatky tisíc spoluobčanov, označených Dávidovou hviezdou, do večnosti. A potom, s rovnakou rozkošou a túžbou po funkciách, odmenách a výhodách, udávali desaťročia vlastných susedov, priateľov, kolegov z práce ...
... si väčšina z nás vždy počká na to, ako sa veci vyvinú, a pridá sa k víťazovi. Ako krajina skoro vždy stojíme na nesprávnej strane frontu, myšlienkových prúdov a pokroku ...
... tu v povojnových voľbách vyhrala Demokratická strana, ale prevalcovali nás komunisti ...
... sme odmietli Marshallov plán a vďaka tomu sa dnes snažíme dobehnúť niečo, čo sa už dobehnúť nedá ...
... sme zobrali ľuďom najprv majetok a pôdu, následne slobodu, dôstojnosť a česť ... a radšej ukazujeme a kritizujeme ruské gulagy než náš Jáchymov ...
... sme v jednej dobe ožobračili ľudí prostredníctvom výpalníckej menovej reformy a pár desaťročí na to ukradli majetok štátu cez mýtus rovnakých šancí - všeľudovú kupónovú privatizáciu ...
... sme synagógy, kostoly, kaštiele, kúrie ... zmenili na muničné sklady, kasárne a sýpky ... na živé dôkazy našej nekultúrnosti ... a viera v Teba bola prevalcovaná vierou v neomylnosť politbyra a večne priateľstvo z dnes neexistujúcou krajinou ...
... sme sa odnaučili nakladať s vlastným majetkom a dnes sa čudujeme, že v plynúcom čase sa stratila stavovská česť, podnikateľská a živnostnícka poctivosť boli nahradené túžbou po rýchlom a bezohľadnom zbohatnutí ...
... sú ulice plné vyškierajúcich sa bývalých gardistov, príslušníkov štátnej bezpečnosti, ľudových milícii a komunistických potentátov ... , ktorí sa nehanbia pozerať do oči obetiam vlastných perzekúcií ...
... dvaja zakomplexovaní politici, kohúti na jednom smetisku, rozdelili spoločný štát a zabudli sa spýtať na názor občanov ...
... sú dnes v prvých radoch v kostoloch najväčší komunisti ... a kým ČR má komunistov v jednej strane, my ich máme vo všetkých ...
... si nevážime kultúrne pamiatky a prírodné hodnoty ... kašleme na históriu resp. sa viac venujeme jej falšovaniu než vysvetľovaniu, drancujeme lesy, devastujeme potoky a rieky ... naše mestá a dediny meníme na nudnú eurofondovú uniformitu ...
... ľudí viac trápia hokejové a futbalové výsledky, kurz v stávkových kanceláriách, než korupcia a protiprávne správanie sa spoluobčanov v štáte či v obci kde žijú ...
... do funkcií v štátnej a verejnej správe sa tu vyberajú ľudia na základe ich politických názorov a nie na základe vedomostí a schopností ...
... ľudia, ktorí celý život tvrdo pracovali majú nižšie dôchodky než príživníci ... a páchatelia majú väčšie práva než poškodení a svedkovia ...
... každých pár rokov sa mení názov štátu, mena ... jedná kríza strieda druhú ... a my – bezvýznamné postavičky dejín – máme len vydržať a čakať na krajšie zajtrajšky ...
... je pre väčšinu ľudí ľahšie emigrovať – do vnútorného či priestorového exilu – než ostať a bojovať ...
... si iným krajinám dal Matku Terézu, Gándiho, Lincolna ... a nám Mečiara, Dzurindu a Fica ...
... sme národ holubičí, so zlomenými krídlami ...
Pane Bože, som ateista. Vlastne, v niečo verím, ale neviem či si to Ty. Mám však pocit, že veci a deje musia mať svoj vyšší zmysel, že život tu a teraz je len jedným z mnohých príbehov a smrť pokladám len za bránu v čase. Možno to nestačí. Možno takým ako ja neodpovedáš. Z princípu či nedostatku času. Musíš sa venovať svojim ľuďom alebo v záplave miliónov prosieb, želaní a oneskorených kajaní ... nemáš čas odpovedať na banálne otázky o fungovaní sveta.
Napriek tomu, prosím Ťa, zaraď si tieto otázky do večného diára, venuj aspoň jeden pohľad tejto krajine, a z Tvojho nadhľadu, skús nájsť odpovede na dilemy, na ktoré my – smrteľní a hriešni, tu dole, nevieme odpovedať.
Nežiadam morové rany, mračná kobyliek, sedem rokov neúrody ... (aj keď škody by zrejme zaplatila Európska únia z niektorého z nezmyselných programov) ... možno máme ešte nádej.
Mimochodom, Bože, príroda je tu naozaj krásna, zatiaľ ...