Pre pozostalých je to mama, otec, brat, sestra, kamarát ...
„Sme šokovaní! Odsudzujeme akékoľvek teroristické útoky! Nedáme sa zastrašiť! Nesmieme pripustiť, aby tieto útoky viedli k šíreniu nenávisti! Musíme urobiť všetko pre to, aby organizátori útokov boli potrestaní! Také niečo sa už nesmie opakovať!... Proti terorizmu musíme postupovať spoločne! ... „
Slová, slová, slová ...
... prázdne, povrchné, bezobsažné ..., rovnako ako európska misia ich autorov, európska identita či európska hrdosť.
Európa pod nánosom politickej korektnosti, pseudohumanizmu a akože bezpečnosti.
Mám pocit, ako keby títo ľudia sedeli niekde na obláčiku a s nadhľadom až nezáujmom pozorovali čo sa to deje na povrchu Zeme.
Akoby sa ich to priamo netýkalo, iba pozorujú a stroho komentujú.
Udalostí pritom naberajú stále dramatickejší spád a desivé kontúry.
Európa.
Investujú sa tu miliardy do státisícových armád a bezpečnostných služieb, do najmodernejších zbraňových systémov a spravodajskej techniky ... a napriek tomu si tu každý robí čo chce. V Stredozemnom mori sme zriadili pravidelne linky neidentifikovateľných ľudí na gumených člnoch a našli desiatky variácií na ospravedlňovanie nášho nekonania, našej slabosti.
Bojovníci od Sparty, Stalingradu ... sú dávno mŕtvi, zabudnutí ...
... „Toto je Európa!!!“ už nielenže nemá kto zakričať, ale je to v rozpore s dobrými mravmi.
Bezpečnostný analytici nás s pravidelnosťou narkomana ohurujú kecami ... o osamotených vlkoch, asymetrickej vojne, nemožnosti sledovať každého ... , spravodajské služby sú múdre vždy až po dokonanom skutku a s úžasnou presnosťou nám spätnočasovo vysvetlia „čo sa vlastne stalo“.
Ľudia s iným názorom na migráciu sú sledovaní a cenzurovaní viac než skutoční teroristi. Európa politikov vyhlásila vojnu Európe občanov.
Fraška za fraškou.
Vraj nedáme si zobrať náš životný štýl!!!
Niekto si akosi zabudol všimnúť, z okna bruselskej kancelárie a pri štúdiu niektorej z tisícov smerníc, že ten je už dávno stratený.
... obmedzujeme športové a kultúrne podujatia ...
... cestovný ruch terorizmom zasiahnutých miest zaznamenáva citeľné ekonomické straty ...
... neodfotíme si významnú pamiatku bez toho, aby sme na fotografii nemali dvoch policajtov ...
... pri kávičke nepozorujeme slnko, bezmyšlienkovite nevstrebávamé atmosféru mesta ..., ale študujeme podozrivé správanie sa podozrivých ľudí ...
... prehodnocujeme naše pracovné, študijné a dovolenkové plány ...
A k tomu vnímame farizejský príbeh o vine a treste.
Terorista na európskom území má právo na obhajcu, na spravodlivý proces, na televízor vo vyšetrovacej väzbe ... Ideme študovať jeho detstvo, pohnútky, skryté či prejavujúce sa komplexy ... , lebo čo ak on nie je beštiálny vrah ale len zmanipulovaná obeť?
A aké práva máme my, Európania, v ich svete?
Koľko katolíckych kostolov môžeme postaviť v Bagdáde, Rijáde, Damasku ... ???
Ako slobodne môžeme ulicami ich miest niesť Kríž nášho Zvestovateľa?
Aká hlboká môže byť naša polemika s ich svätou knihou?
Koľkokrát a na akých miestach sa môžeme dotýkať ich žien a dievčat?
A aké je naše právo na obhajcu a spravodlivý proces?
Pasca humanizmu spôsobila, že politici opevnení vo svojich barakoch si myslia, že so zlom sa dá dohodnúť, vyhýbať sa mu, vyjednávať s ním ...
Zlo je však Zlo. Bez ohľadu akého náboženstva, pohlavia či farby pokožky sú jeho nositelia.
Európa je náš domov.
Nie je ideálny, bez hriechu a viny ... , ale je to Domov. Miesto, ktoré sme formovali stáročia. Miesto krvavých vojen ... zrodu a pádu veľkých národov ... mixu kultúr ... Miesto nezmazateľných stigmat a bolestných odpúšťaní.
Európa je náš domov a nie je pre nás akceptovateľné, aby ľudia, ktorým podáme chleba a poskytneme im prístrešie, nás prišli zabiť.
A na to Európa politikov akosi zabudla.
