OZ Pre dolinu spustilo petíciu s dvoma požiadavkami:
a) Ukončenie výstavby bezodkladným vyhlásením dočasnej stavebnej uzávery v Demänovskej Doline (podľa § 39d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku) a v schvaľovanom novom územnom pláne (Zadanie pre ÚPN-O Demänovská Dolina zverejnené 23. marca 2020) zredukovaním rozsahu plánovanej zástavby na súčasný stav.
b) Vyriešenie dopravy zavedením celoročnej nízkoemisnej verejnej osobnej dopravy v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina a v zbernej oblasti jej vodných zdrojov. Záväzný plán riešenia žiadame predstaviť verejnosti do 30. 5. 2021.
Petíciu je možné podporiť TU.
Zdroj: https://predolinu.sk/galeria/
Demokracia v doline už dávno zomrela
Krátko pred komunálnymi voľbami v roku 2006 sa k trvalému pobytu v obci Demänovská Dolina hromadne prihlásilo 177 ľudí, ktorí tvorili viac ako polovicu zúčastnených voličov. Snahou bolo ovládnuť rozhodovanie v prospech developerov. Výsledky volieb napokon zrušil Ústavný súd SR, ale rozbehnuté „procesy“ parcelácie záujmov to už nezastavilo.
Napriek tomu, že väčšinu pozemkov v Jasnej a okolí vlastnia urbariáty s početnými podielnikmi, najznámejšie sú Ploštín a Vrbica, o doline rozhoduje úzka skupina ľudí – akýsi záujmový konglomerát developerov, samosprávy a urbárov mimo pohľadu verejnosti. Bez týchto ľudí, ktorých v regióne každý pozná a nikto nemenuje, taká Kočnerovská partička, sa v doline nepohne ani list na strome. Keď začiatkom roka 2020 začali OZ TATRY a OZ LIPA - Liptovskí aktivisti pracovať na zalesnení okolia hotelov a chát v rámci projektu „Zelená Demänovská dolina,“ začalo sa proti projektu v pozadí intrigovať a obec vytiahla zámer „Les pre ďalšie generácie“ (2020 – 2022) o ktorom dovtedy nikto nepočul a jeho podklady sú tajné. Skutoční ochranári sú v doline nežiaduci.
Zdroj: https://predolinu.sk/galeria/
EIA ako fraška
Za pätnásť rokov diania v doline sa do procesov hodnotenia vplyvov na životné prostredie systematický zapája Lesoochranárske zoskupenie VLK, Občianske združenie TATRY a v ostatnom čase OZ LIPA - Liptovskí aktivisti i kontroverzné Združenie domových samospráv.Účasť ďalších mimovládnych subjektov, ako aj občanov, napriek masívnemu a vytrvalému frflaniu na sociálnych sieťach, je sporadická a nevýznamná.
To čo konštatovala bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová v dokumente „Správa o ochrane práva na životné prostredie postupom orgánov verejnej správy pri povoľovaní výstavby malých vodných elektrární“, zodpovedá aj prístupu úradov k hodnoteniu dopadov na životné prostredie v Demänovskej doline. Štátne orgány a inštitúcie z povinného rozdeľovníka nemajú k jednotlivým zámerom žiadne výhrady, argumenty sa vyhodnocujú v prospech investora či zhotoviteľa, v záverečnom stanovisku sa určia podmienky výstavby a prevádzky zariadenia, ktorá však nikto nekontroluje, lebo orgán, ktorý ich určil nemá na kontrolnú činnosť personálne a technické kapacity. Mimochodom, pracovníčka, ktorá mala na OÚ Liptovský Mikuláš pod sebou agendu EIA, sa v istej fáze presunula do personálneho stavu developera.
Salámovou metódou sa saturujú prostredníctvom ďalších projektov klamstva z toho predchádzajúceho, práve z tohto dôvodu sa budujú nádrže pre zasnežovanie na Zadnej vode (pri presadzovaní budovania rozsiahleho zasnežovacieho systému na severnej strane Chopka sa v EIA tvrdilo, že kapacita nádrže Biela púť bude dostatočná).
Úrad životného prostredia dlhodobo ignoroval synergie jednotlivých zámerov – od dodávky elektrickej energie, cez zásobovanie vodou a čistenie odpadových vôd, až po dopravnú kapacitu územia. O tokoch odpadov nevie nikto nič. Každý projekt sa hodnotil izolovane. Dnes Stredoslovenská distribučná hlási stop stav a začína byť problém s vodou.
Ak sa čitateľ článku spýta, kde je toľko medializovaný trvalo udržateľný rozvoj akceptujúci prírodné prostredie, mal by túto otázku smerovať OOCR Liptov zužujúcej cestovný ruch na počet návštevníkov a prenocovaní, bez dlhodobej spoločenskej zodpovednosti.
Zdroj: https://predolinu.sk/galeria/
Snaha premeniť dolinu na mesto
Kým petíciu Za klímu, za budúcnosť podpísalo k dnešnému dňu cez 126 000 občanov, Demänovská dolina i Demänovská Dolina si žujú vlastným životom – tu a teraz. Výstavbou je aktuálne ohrozených ďalších 70 hektárov územia, a to bez zohľadňovania už vyššie uvedených synergií.
Ako uviedol pred pár dňami INDEX:
Jedným z najväčších bude projekt s pracovným názvom Škriatkov les. Ide o komplex dvanásť objektov so 160 lôžkami. Väčšina pozemkov, na ktorých má vyrásť, je definovaná ako lesný pozemok. Celkové náklady odhadol investor na deväť miliónov eur. Projekt Škriatkov les predkladá úradom spoločnosť ISO Invest. Jej oficiálnou majiteľkou je Andrea Dzúriková. Do roku 2014 však firmu vlastnil Tibor Dzúrik, ktorý figuruje aj ako kontaktná osoba v podkladoch predložených úradom. Dzúrik je bývalý okresný šéf strany Smer v Liptovskom Mikuláši. V roku 2010 denník Pravda upozornil na to, že jeho firma získala v roku 2010 eurofondy vo výške 1,7 milióna eur v čase, keď bol pri vláde práve Smer.
Transparentnosť čerpania eurofondov sa v médiách rozoberala aj v prípade firmy Floretky, ktorá chce v Jasnej stavať rekreačné objekty. Ešte v roku 2017 Veronika Remišová vo svojom blogu upozornila, že firma uspela so šiestimi projektmi v rámci jednej eurofondovej výzvy a získala takmer štyri milióny eur. Podľa Remišovej mohla byť firma Floretky podozrivá z vytvorenia kartelu, a tak podala podnet na Protimonopolný úrad SR.
Spoločnosť Floretky v rokovaní s miestnym stavebným úradom zastupoval Rastislav Hutta. V Jasnej je známou postavou. V roku 2016 jeho firma predložila úradom zámer stavať v doline nové lyžiarske stredisko s názvom Šuľkovo. Vytvoriť malo trinásť kilometrov zjazdových tratí, no projekt zostal len na papieri.Hutta, ktorý mal aj neúspešnú ambíciu stať sa riaditeľom ŠL TANAPu, nepomáha len spoločnosti Floretky. Rúbať a stavať chce aj sám. Jeho spoločnosť Skilandia predložila úradom zámer, ktorý má stáť na 11-tisíc štvorcových metroch pôvodného lesa. Súčasťou komplexu má byť šesťnásť chát.
V Jasnej plánuje stavať aj developer Cresco Real Estate. Podrobnosti zatiaľ prezradiť nechce.
V Demänovskej doline investuje aj lyžiarka Petra Vlhová, ktorá si predvlani na 30 rokov prenajala pozemky od urbáru Vrbica. Tento rok v júli s bratom Borisom založila firmu P&B Chalets.
Asi najdiskutovanejším projektom strediska je päťhviezdičkový komplex Damian Jasná Hotel Resort & Residences, ktorý je pred dokončením. Investor jedného z najväčších hotelových komplexov nielen v regióne, ale na Slovensku vôbec, schytal kritiku za to, že preň padol les a svojou veľkosťou nezapadá do prostredia.
Niekoľko projektov v Jasnej chystá aj majiteľ lyžiarskeho strediska TMR. Najväčším je hotel Central, ktorý má vyrásť na mieste súčasného parkoviska pod Bielou púťou. Komplex bude mať 132 hotelových izieb a 49 apartmánov, ale aj reštauráciu pre osemsto hostí.
Zdroj: https://predolinu.sk/galeria/
Demänovská dolina v NAPANTe sa stala spoločenským zrkadlom v ktorom sa odráža reálna povaha občanov Slovenska a formálnosť ich prístupu k životnému prostrediu. Mlčať a zverejňovať stovky statusov na sociálnych sieťach nestačí.
