... vyťažovaní (a šikanovaní) viac než priestupcovia.
"Iba myšlienka nie je trestná," prehlásila dnes predsedníčka senátu o svedectve Petra Tótha, ktorý tvrdil, že Kočner sa mu zdôveril v nahnevaní, že vražda jedného dvoch novinárov by novinárov vystrašila. Pravda. Ibaže niektoré myšlienky - podceňované a spoločensky pertraktované - viedli napokon nielen k osobným tragédiám, ale vyústili do vojenských konfliktov a genocíd pandemického rozsahu.
Mám za to, že úlohou štátu a jeho orgánov moci je chrániť a ochrániť slušných občanov pred akýmkoľvek nebezpečenstvom a spôsobenou im škodou, potláčať v zárodku jeho verbalizovanú podobu, vytláčať z virtuálneho i verejného priestoru a drakonicky pranierovať akékoľvek náznaky protispoločenského konania. Tu však kráčame cestou protekcionizmu zločinu.
Žena musí ležať v kaluži krvi, kým je pre policajné orgány dostatočne týraná, vyhrážky a osočovanie na sociálnych sieťach smerované voči aktívnym miestnym občanom monitorujúcim rôzne lokálne kauzy sú pre vyšetrovateľov iba nevinnými excesmi voči občianskemu spolunažívaniu, vo vlastnom dome musíte zniesť potulujúceho sa asociála a adekvátne zareagovať na jeho prítomnosť, lebo primeranosť ochrany vlastného majetku a života je podradená jeho úmyslom, opilec bez vodičského oprávnenia musí usmrtiť aspoň päť ľudí, aby sa preplatený a výhodami protežovaný okresný sudca zmohol na adekvátny nepodmienečný trest, páchateľa nemôžu usvedčiť audiovizuálne záznamy, ak ste mu tento úmysel aspoň tri dni vopred neoznámili. Práve z týchto a ešte nespočetne iných dôvodov sme fyzicky i morálne zasvinenou krajinou, v ktorej sa úmyselne potláča masívne uplatňovanie objektívnej zodpovednosti a najmodernejších technológií pri ochrane verejného priestoru a záujmu - na úkor neustále vyťažovaných a fyzicky ohrozovaných poškodených a svedkov - i presunutie bremena obhajoby a dôkaznej stránky veci na plecia páchateľa.
Úmysel, neúmysel, subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka sú v súčasnosti paragrafovým snehovým popraškom umožňujúcim zakryť závejmi právnických kľučiek a fráz – v akejkoľvek fáze vyšetrovania či súdneho procesu – tisíce trestných činov a vyrobiť z páchateľov svätých mužov a ženy. A z každého banálneho prípadu, ktorý by v stredoveku rozuzlili za pätnásť minút a v trochu humánnejšej dobe postavenej na kmeťovskej múdrosti za dva týždne, sa tu vyrobí niekoľkomesačný proces s desiatkami kilogramov svedectiev a znaleckých posudkov.
V slovenskom právnom systéme ak ste na plodmi obsypanej hruške v cudzej záhrade s košíkom plným úrody ešte neznamená, že ste zlodej, lebo variabilita odpovedí na otázky vyšetrovateľa je prakticky nekonečná a poškodená strana môže len zúrivo škrípať zubami.
Oslobodenie Kočnera a Zsuzsovej nie je škandálom, je to len malá tehlička v špinavom múre doby, doby všeobecného protežovania páchateľov na úkor poškodených, v ktorej sociálna stratifikácia vopred determinuje ostrosť čepele gilotíny spravodlivosti .
