V roku 1993, v čase keď na obrovskej neriadenej skládke odpadov situovanej pri štátnej ceste spájajúcej Liptovský Mikuláš s Veternou Porubou bol vyhlásený havarijný stav s možným vodohospodárskym, geologickým a dopravným dopadom, nikto ani netušil, že riešenie predmetnej situácie bude stať občanov mesta Liptovský Mikuláš 160 mil. slovenských korún t. j. vyše 5,3 mil. eur a vďakou za splácaný úver bude blokáda urbárnikov z PS Veterná Poruba v roku 2010.
Z bezproblémovej skládky TKO, ktorá disponovala platným integrovaným povolením, s potenciálom rozšírenia jej kapacity cca na ďalších 20 rokov, sa stal nástroj politického boja a riadenie odpadového hospodárstva v meste Liptovský Mikuláš sa zmenilo na sled nekonzistentných rozhodnutí či dobre organizovaný chaos.
Počas roka 2012 uzatvorilo mesto Liptovský Mikuláš so spoločnosťou Denkstatt Slovensko s. r. o. zmluvu o dielo na vypracovanie "Analýzy odpadového hospodárstva pre mesto Liptovský Mikuláš s výhľadom na obdobie 5, 10 a 20 rokov“, a to za úhradu 2 000 eur bez DPH. Išlo o vopred vyhodené finančné prostriedky. Zo štúdie sme sa nielenže dozvedeli iba to, čo sme už dávno vedeli, ale zdá sa, že závery štúdie a odporúčania nevyhovujú žiadnemu predstaviteľovi politického spektra, nakoľko sa v praktickom výkone vôbec neuplatňujú.
Je preto viac než úsmevným, že po vypovedaní zmluvy o ukladaní liptovskomikulášskeho odpadu na skládku Žadovica zo strany mesta Liptovský Hrádok, MsZ Liptovský Mikuláš sa uznieslo na „urýchlenom spracovaní analýzy možností riešenia odpadového hospodárstva mesta s dlhodobým výhľadom na minimálne 20 rokov.“ Liptovský Mikuláš zrejme ašpiruje na titul hlavné mesto analýz a štúdií.
Ešte pred týmto aktom zúfalstva, v rokoch 2011 až 2014, počas vlády primátora Alexandra Slafkovského, boli obyvatelia mesta prostredníctvom PR nástrojov MsÚ Liptovský Mikuláš neustále ubezpečovaný v tom, že radnica aktívne hľadá riešenia pre odpadové hospodárstvo v ďalšom období. Škoda len, že toto nekonečné hľadanie sa odohrávalo bez účasti a poza chrbát laickej či odbornej verejnosti.
Raz to mala byť dohoda s PS Veterná Poruba „ ... o pokračujúcom ukladaní odpadu na skládku TKO Veterná Poruba ...“, ako gesto slušného správania sa mesta Liptovský Mikuláš k predmetnému subjektu. Inokedy vozenie komunálneho odpadu na skládky mimo región (Poprad, Martin), bez „predpokladaného vplyvu na výšku poplatku za odpady.
V roku 2014 dokonca Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš vypísali verejné obstarávanie na 4 roky za viac ako dva milióny eur na dodávateľa, ktorý komunálne odpady uloží na svojej skládke. Súťaž napokon vyhlasovateľ zrušil.
Pomoc liptovskohrádockej radnice tak prišla v poslednej chvíli.
Vráťme sa však k skládke TKO Veterná Poruba. Od roku 1992 do roku 2006 mesto Liptovský Mikuláš vynaložilo na prekládku nelegálnej skládky odpadu, vybudovanie novej skládky a ďalšie činnosti spojené so skládkovaním odpadu viac ako 200 mil. korún t. j. takmer 7 miliónov eur.
PS Veterná Poruba prenajímalo, na základe zmluvy o nájme pozemkov z dňa 25.11.2005, podpísanej v mene mesta Liptovský Mikuláš primátorom Alexandrom Slafkovským, 21 947 metrov štvorcových pozemkov (29,5 % rozlohy skládky) za 1 korunu na meter štvorcový. Zmluva o nájme bola uzatvorená na 5 rokov a dva dni po ukončení doby nájmu – 27.11.2010 – sa konali komunálne voľby.
Práve na rozhraní týchto dvoch kľúčových termínov došlo zo strany PS Veterná Poruba k nátlakovým akciám smerovaných voči mestu Liptovský Mikuláš, ktorých pozadie a skutočné dôvody sú do dnešných dní zahalené rúškom tajomstva.
Bo to práve primátor Alexander Slafkovský, jeden z kľúčových hráčov nezmyselnej, obyvateľov mesta frustrujúcej petície „Nie predraženým smetiam“, ktorý 21.03.2011 podpísal s PS Veterná Poruba „dočasnú“ nájomnú zmluvu, ktorá zaviazala mesto Liptovský Mikuláš do 31.10.2014 skládku TKO Veterná Poruba uzatvoriť, a to za podmienok, ktoré som ja osobne niekoľkokrát nazval „výpalným.“
Mesto Liptovský Mikuláš sa, okrem iného, zaviazalo, pod hroznou pokuty 1 mil eur ročne (ročné príjmy mesta sa pritom pohybujú okolo sumy 22 mil. eur), že „... kedykoľvek do budúcnosti nebude pokračovať v konaní o vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia na ďalšie rozšírenie skládky odpadov (s výnimkou doplnenia skládky v zmysle integrovaného povolenia, ktoré bude vydané) na pozemkoch susediacich s problematickou skládkou vo Veternej Porube v katastri Smrečany, okres Liptovský Mikuláš, ani nebude v budúcnosti iniciovať‘ vznik skládky odpadov na pozemkoch susediacich s pozemkami v katastrálnorn území obce Veterná Poruba, alebo nešiť‘ problematiku likvidácie odpadov mesta Liptovský Mikuláš zriadením skládky odpadov na pozemkoch v katastrálnom území obce Smrečany, okres Liptovský Mikuláš susediacich s k. ú. Veterná Poruba, a to ani prostredníctvom tretích osôb.“
Touto dohodou sa mesto Liptovský Mikuláš, bez vedomia a súhlasu jeho obyvateľov, na praktický neurčitý čas, zbavilo možnosti dohodnúť sa s akýmikoľvek tretími osobami na investíciách v oblasti zneškodňovania odpadu, a to aj na pozemkoch v iných k. ú. susediacich s k. ú. obce Veterná Poruba. Mesto Liptovský Mikuláš sa tým zbavilo svojprávnosti.
Hovorí sa, že každá akcia vyvoláva reakciu a problém jedného sa stáva obchodnou príležitosťou pre iného ...
... a preto neuveriteľnou zhodnou okolnosti je do Obchodného registra dňa 24.06.2011 zapísaná spoločnosť Ekoplazma s. r. o., ktorej konateľom sa stáva Stanislav Gejdoš a jej základné imanie predstavuje vklad 5 000 eur.
Z „foaf.sk“ je zrejme, že manželka primátora JUDr. Dagmar Slafkovská sa s konateľom Ekoplazmy s.r.o. Stanislavom Gejdošom poznajú min. prostredníctvom jednej firmy.
Dňa 25.04.2012 uzatvorila obec Podtureň, ktorá disponovala vhodnými pozemkami pre zariadenie na zneškodňovanie odpadov v bezprostrednom kontakte s mestom Liptovský Hrádok, so spoločnosťou Ekoplazma s. r. o. memorandum.
Obdobné memorandum o spolupráci, dňa 23.10.2014, tesne pred komunálnymi voľbami, a až na tretí pokus, schválili poslanci MsZ Liptovský Mikuláš a podpísal primátor Alexander Slafkovský.
Dňa 9.5.2012 sa uskutočnilo pracovné stretnutie primátorov miest Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok a starostu Podturne „k problematike komunálneho odpadu.“
Dňa 06.06.2014 bol zmenený územný plán obce Podtureň tak, aby v lokalite Žadovica pri Liptovskom Hrádku umožňoval umiestnenie zariadenia pre zneškodňovanie odpadu.
Všetky tieto, ako aj iné, kroky predstaviteľov samospráv, sa uskutočňovali bez akejkoľvek komunikácie s obyvateľmi dotknutých miest a obce.
Úplnou náhodou pár angažovaných občanov z Liptovského Hrádku, počas decembra 2014, zistilo, že na internetovej stránke Enviroportál je umiestnený zámer „Zariadenie na vysokotepelné zhodnotenie komunálneho odpadu plazmovou technológiou v lokalite Žadovica, k. ú. Podtureň“ ...
... len 1 km od NAPANTu, 400 m od najbližšieho osídlenia, spoločnosť bez zamestnancov, disponibilných finančných zdrojov, so základným imaním 5 000 eur, plánuje vybudovať zariadenie na plazmové splyňovanie 240 000 t odpadu ročne, a to za cca 66 miliónov eur (1 988 miliardy korún).
Obyvatelia Liptovského Hrádku ostali šokovaní!!! Na periférnych pozemkoch obce Podtureň, v bezprostrednom kontakte s ich mestom, sa má neznámou technológiou, riešiť odpadové hospodárstvo predovšetkým Liptovského Mikuláša.
V priebehu jediného víkendu sa pod petíciu „Stop spaľovni pod Tatrami“ podpísalo niekoľko tisíc občanov, boli pripravené rôzne vizualizácie zámeru a internetová stránka a dňa 05.02.2015 sa uskutočnilo verejné stretnutie, ktoré odhalilo úplnú nahotu celého zámeru.
Za Ekoplazmu s. r. o. sa verejného stretnutia nezúčastnil žiadny predstaviteľ „nakoľko na to nevidia dôvod“ , ale vyslali zámer „komunikovať“ Juraja Musila zo spoločnosti INECO.
Verejné stretnutie a 152 minútový videozáznam z neho sú názornou ukážkou prístupu investorov a predkladateľov k občanom SR: neodpovedanie na otázky, odbočovanie od témy, manipulácia s faktami ... Zástupca INEKA, bez mihnutia oka, 240 000 t odpadov (celá Orava a Liptov ročne vytvoria do 100 000 t odpadu) uvedených v zámere označí za „pisársku chybu“, zároveň odmieta stiahnuť zámer z MŽP SR a „pisárske chyby“ opraviť.
Po tlakom verejnosti sa zrazu kľúčoví predstavitelia verejnej moci od zámeru dištancujú, predtým podpísané dokumenty sa bagatelizujú, ukončuje sa memorandum medzi Podturňou a Ekoplazmou, opätovne sa mení územný plán obce Podtureň, „nasraté“ mesto Liptovský Hrádok vypovedá Liptovskému Mikulášu „priateľskú výpomoc“ s ukladaním odpadu ...
Napriek týmto krokom karavána ďalej.
Ekoplazma s r. o. rozohráva svoju šachovú partiu: v regióne komunikuje „odstúpenie od zámeru“, ale na list MŽP SR odpovedá, že„... má záujem na dokončení posudzovania ...“ odvolávajúc sa na prenos skúseností, a to aj napriek tomu, že výsledky EIA sú neprenosné do inej lokality.
... výsledok je neistý.
Kauza plazma pod Tatrami však odhaľuje niekoľko veci:
Komunálni politici nie sú schopní domyslieť dopad svojich rozhodnutí na dlhšie obdobie než je to volebné a akúkoľvek odbornú sprostosť a individuálne manažérske zlyhanie vedia utopiť v PR aktivitách MsÚ.
Obecné a mestské zastupiteľstvá nie sú schopné odborne a vecne reagovať na predkladané dokumenty a hlasovaním verifikujú skôr politický než odborný názor.
Obrovská časť verejnej politiky sa odohráva za chrbtom verejnosti a je praktický nemožné sledovať s kým sa predstaviteľ verejnej moci stretol, čo bolo obsahom takéhoto stretnutia a či výsledky takéhoto stretnutia sú v prospech ľudí.
Prepojenia medzi predstaviteľmi verejnej moci a rôznymi firmami či predkladateľmi zámerov sú veľmi úzke a ťažko čitateľné.
A to nie sú veľmi dôvody pre akýkoľvek volebný optimizmus.
