Občan, ktorý sa intenzívne nezaujíma o chod veci verených, ani netuší, že pandémia koronavírusu na dlhé mesiace paralyzovala činnosť úradov vrátane kontrolnej činnosti napr. na úseku ochrany životného prostredia. Zastavili sa ústne pojednávania i šetrenia na mieste – ktoré, vzhľadom k počtu účastníkov zhromaždených na mieste nepredstavujú žiadne významné epidemiologické riziko – lebo takto o tom rozhodli poslanci NR SR prilepením prechodných ustanovení k rôznym zákonom.
Na stoloch sa už v prvej vlne nakopili stovky podnetov (podaní), žiadosti o stanovisko atď. Teraz sa situácia opakuje. Výsledkom je iba to, že všetci sú nervózni, preťažení a úradnícka mašinéria hľadá cestičky ako posunúť problém na inú úroveň rozhodovania alebo inej inštitúcii.
Jeden príklad za všetky. Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) – Inšpektorát životného prostredia Žilina odstúpila podnet občianky na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek Štátnej správy odpadového hospodárstva nakoľko tento je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (obdobne pri vode, ochrane prírody a krajiny). V praktickom výkone a výklade zákonov by sa práve okresné úrady mali zaoberať bežnou agendou spojenou s ochranou prírody a krajiny, odpadmi, vodou vrátane kontrolnej činnosti, závažnejšie prípady - spojené s porušovaním zákonov na úseku životného prostredia právnickými osobami a fyzickými osobami – podnikateľmi - by mala riešiť SIŽP.
OÚ Liptovský Mikuláš si to však nemysli a listom nazvaným „Nezákonné odstúpenie podnetu ...“ vracia bumerang naspäť do Žiliny. Citujem: „Okresné úrady majú väčšie množstvo povinností ako inšpekcia. Inšpekcia životného prostredia je kontrolným orgánom Ministerstva životného prostredia SR, ktorej úlohou je len vykonávanie kontrol.“
Čo má z takéhoto rozhodovania občan a životné prostredie, nech posúdi každý sám.
