Prečo Aj my sme Tatry?

Písmo: A- | A+

V mojom svete  je nemysliteľným, aby sa v národnom parku štiepkovala kosodrevina z dôvodu rozširovania zjazdoviek, les zachraňoval výrubom a zároveň šikanózne obmedzoval pohyb turistov,  skialpinistov a horolezcov.

Pred pár dňami sme sedeli pod Borovou Sihoťou s redaktorom Plus7 dní pripravujúc reportáž o rieke Belá. K téme sa vyjadrili a svoje postoje otvorene komunikovali zástupcovia Slovenského vodohospodárskeho podniku, mimovládnych organizácií (OZ TATRY, OZ LIPA) i iné osoby spojené s riekou. Pri horúcom čaji som sa len tak mimovoľne spýtal: „A aký názor má ŠOPka ...“ Odpoveď ma ani veľmi neprekvapila, lebo dlhodobo dokumentuje činnosť tejto štátnej organizácie: „Nebudú sa vyjadrovať ...“ 

Rozsiahla výstavba a výruby lesov v národných parkoch, desiatky malých vodných elektrárni (MVE) na slovenských riekach vrátane biotopov anexovej vydry riečnej, nesystémové rušenie resp. zmenšovanie rozlohy maloplošných chránených území pod tlakom iných záujmov, masívne šírenie sa prioritných inváznych druhov rastlín, absolútna rezignácia na I. stupeň ochrany tzv. voľnú krajinu ... a čerpanie eurofondov na projekty, ktoré nemajú pre slovenskú prírodu žiadny prínos, je obraz pôsobenia Štátnej ochrany prírody SR v ostatných rokoch.

Kým desiatky jednotlivcov a mimovládnych organizácií roztrúsených po celom Slovensku bránia posledné refúgia rastlín a živočíchov – remízky, vetrolamy, brehové a sprievodné porasty, mestskú zeleň, blokujú hyzdenie krajiny ťažobnými jamami, monštrami MVE ... , tak zamestnanci štátu, platení daňovými poplatníkmi, v mnohých prípadoch nevidia, nepočujú a nehovoria resp. míňajú nehorázne objemy finančných zdrojov na neustále sa opakujúce – a nič neriešiace – monitoringy, aj v spolupráci s niektorými univerzitami. 

Ostatný návrh „Návštevného poriadku Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma“ dokumentuje základné princípy ochrany prírody a krajiny v SR: Šikanózne obmedzovanie jednotlivcov realizujúcich „mäkké“ aktivity v atmosfére bezhraničnej devastácie (nielen) TANAPu vyvolenými . Preto ho nielen ako neštátny ochranár, ale aj ako turista, bežec a vlastník psa nemôžem podporiť. 

Ochrana prírody a krajiny – nielen v národných parkoch – má byť postavená na striktnom výkone príslušných právnych predpisov (zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o vodách, zákon o odpadoch ... ) a nie selektívnom prístupe k zákonom a témam (dobrovoľný strážca neohlási nelegálnu skládku odpadov, lebo on je stráž ochrany prírody a nemá nič s odpadmi, stovky lokalít s výskytom prioritných inváznych druhov rastlín neohlasujú botanici okresným úradom, lebo by im tým narobili veľa práce ... ), na prístupe „padni komu padni.“ Návrh návštevného poriadku TANAPu tieto princípy neguje. 

Aj preto podporujem výzvu „Aj my sme Tatry!“ 

Skryť Zatvoriť reklamu