Anonymné okresné politbyra, na utajených stretnutiach, nám – potrebným iba k voľbám – vybrali kandidátov na šéfov okresných úradov. A potom, za mediálnych ovácií, nám dovolili – s povinne obnaženou identitou v podobe mena a priezviska, telefónneho čísla a elektronickej adresy – vysloviť názor. A v tejto asymetrickej hre – v prospech politbyra i kandidáta – vytvorili ilúziu, neúspešne, že niekto - niekde sa bude vážne zaoberať výhradami angažovaných občanov.
Telefón nezvoní a v elektronickej schránke ani stopa po OĽaNO. Nikto sa na nič nepýta, nekonzultuje, necíti potrebu ďalších otázok a doplňujúcich vysvetlení. Niekoľkodňový skríning – tá medzifáza zúfalého budovania štátnych štruktúr v personálnom marazme strany – končí strohou tlačovou správou Vláda vymenovala 53 prednostov okresných úradov.
A on je tam. Vyhorený ako večer opustená skautská vatra, väčšinu života pretĺkajúci sa po verejných funkciách v bezpečnom tieni vplyvnejších, vystriedajúc pár strán (SDKÚ-DS, KDH, Šanca) či skupiniek.
Sociálne siete si pamätajú jeho rezignáciu na aktívnu politiku na ceste k vnúčatám i záľubám, aj to časté verbálne klišé „ ... nebol som za to zodpovedný.“ Spev sirén moci však zaúradoval.
Niekto nám v Liptovskom Mikuláši vybral prednostu. Niekto dobre ukrytý pred očami verejnosti, s neznámymi lokálnymi záujmami – politickými i ekonomickými. Niekto, kto neponesie zodpovednosť – lebo tá musí mať vždy tvár – tu bude roky určovať trendy poťahujúc za neviditeľné nitky.
... a v tejto hodnotovej hre, ktorú len sťažka predychávame, nám premiér Zmeny – aktuálne v súvislosti s diplomovou prácou – objasňuje ďalšie skryté zákutia OĽaNO morálky: „Ak to tak je, ukradol som niečo, čo mi nepatrilo, som de facto v tejto veci zlodej, čo je smutné a určite nie na chválu.“
Ilúzia volieb je dokonaná.
Takto sa aktuálne vymenovaný liptovskomikulášsky prednosta OÚ lúčil pred časom s politikou ...
