
Pod Kriváňom drieme 1 100 ton odpadu
Po autorských článkoch (Pribylina – kráľovstvo pohodených odpadkov, 1 100 ton odpadu pod Západnými Tatrami) poukazujúcich na značné množstvo odpadu nelegálne uloženého na brehu rieky Belá, zverejnili – v predvianočnom čase – Liptovské noviny materiál Pri osade je veľká čierna skládka.
Okrem klasických úradníckych povzdychov a alibizmu najhrubšieho zrna, ktorými je prerastené celé Slovensko, sme sa od pracovníka okresného úradu životného prostredia Pavla Meňharta dozvedeli: „Polícia oznámila, že zastavila vyšetrovanie z nepochopiteľných dôvodov. Liknavo pristupuje k hľadaniu vinníka. Práve píšem sťažnosť na prokuratúru.“
Škoda len, že ani prednostka OÚ Liptovský Mikuláš Lenka Mitrengová nedokázala svojmu podriadenému vysvetliť, že slovenský právny systém nepozná kolektívnu vinu a konkrétneho páchateľa sa v danom prípade nepodarilo stotožniť, najmä ak túto úradnícku nadprácu nevidíme v prípade páchateľov bielej pleti. Práve z tohto dôvodu bolo trestné stíhanie vo veci neoprávneného nakladania s odpadmi prerušené v roku 2019, rovnako ako v roku 2018, v ktorom nelegálna skládka obsahovala len cca 900 ton odpadu. Medzitým – bez toho, aby jej odstránenie v zmysle ustanovení zákona o odpadoch okresný úrad životného prostredia nariadil – sa rozrástla o ďalších 200 ton. Mimochodom, v predvianočnom čase sa tvrdilo, že odstránenie skládky nemôže úrad nariadiť, lebo sa nevie či jej existencia nie je nutná pre ďalšie potreby vyšetrovania, čo hravo vyvrátila žiadosť OZ TATRY smerovaná k OR PZ Liptovský Mikuláš. Toľko k liknavosti.
Uznesenia vyšetrovateľov z roku 2018 i 2019 obsahujú – okrem iných svedectiev – aj žalospevy dlhodobého starostu obce Pribylina, ktoré obsahujú inflačný nadbytok slovných spojení ako vytvárame im podmienky, staráme sa, nevieme zabrániť ...
Nakoľko sme lokalitu dali sledovať a fotograficky dokumentovať, tak vieme, že odpad z osady bol vyvezený dňa 13. decembra 2019 a následne až 7. januára 2020. Odpad, ktorý ostal pri veľkokapacitnom kontajnery, ostal nevyvezený.
Pre Atlas rómskych komunít, ktorý bolo možné pripomienkovať - obec uviedla, že v osade má každý kuka nádobu, v osade sú nádoby na triedený zber a vyváža sa kontajner 40- krát do roka. Tieto údaje sa nezakladajú na pravde. V osade nedisponuje kuka nádobou ani jedná rodina, nakoľko ak by ňou aj disponovali, museli by ju nosiť hore kopcom k starému obecnému úradu, z osady im kuka nádobu nevyvezú.
Obyvateľ obce, ktorý si neželá byť menovaný, uviedol: Začiatkom roku dal urbár dva návrhy na vysporiadanie pozemkov pod osadou, zastupiteľstvo nesúhlasilo ani s jednou. Za bol len jeden poslanec. Ak by obec s rómskou komunitou pracovala, našla by možnosti ako tento stav riešiť. Ako je možné, že v iných lokalitách to ide? Všade kde to ide, je vôľa obce a zastupiteľstva. Takto sa všetci vyhovárajú na Rómov. Ako je možné, že si starosta nevie rady? Je to jeho zodpovednosť ... Bolo vhodné kontaktovať aj splnomocnenca vlády pre rómske komunity a spýtať sa ho, ako sa spolupracuje s obcou, či sa obec niekedy zapojila do akéhokoľvek projektu. Obce, ktoré odmietajú pracovať s Rómami sú časovanou bombou. Niekde sa to prejaví kriminalitou, inde problémom s odpadom. Ale samozrejme vinníci sú Rómovia, nie starostovia, ktorí sa tvária, že osadu ani nemajú.“

Realitu humánne zavial sneh
Obec Pribylina má taktiež ekonomický unikátnu výšku poplatku za odpady – 8,30 € / osoba /rok, ktorá podľa môjho osobného názoru nemôže pokryť všetky skutočné náklady odpadového hospodárstva vrátane nákladov na odstraňovanie nelegálnych skládok, ale je v rozpore s § 81 ods. 2 zákona o odpadoch: „Obec pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vychádza zo skutočných nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom vrátane nákladov uvedených v odseku 10. Do miestneho poplatku obec nemôže zahrnúť náklady uvedené v odseku 11. Výnos miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady použije obec výlučne na zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.“
V Pribyline drieme časovaná bomba nielen z hľadiska dopadov na životné prostredie, ale aj z hľadiska budúcich vzťahov medzi osadníkmi a bielymi dedinčanmi. A so spínačom v ruke sa pohráva starosta a zástupcovia štátu, ktorí pre liknavosť iných nevidia tú vlastnú.
Fotografie z 08.01.2020:




List pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov Pribylina starostovi obce Pribylina vo veci pozemkov pod osadou (doplnené dňa 10.01.2020):



Uznesenie vyšetrovateľa z roku 2018:



Uznesenie vyšetrovateľa z roku 2019:




Odpoveď na žiadosť o informácie:

