Pribylina: Starosta vrátil peniaze na odstránenie skládky!

Iba na Slovensku môže verejný činiteľ trinásť rokov problém obkecávať, aj za prítomnosti predstaviteľov vládnych štruktúr, bez akéhokoľvek viditeľného výsledku.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Tento článok si vyžaduje trpezlivého čitateľa ochotného posedieť pri krátkych videách a začína záludnou otázkou: „Kto z Vás si ešte pamätá Aninu Botošovú, splnomocnenkyňu vlády SR pre rómske komunity v rokoch 2007 až 2009?“ Už vtedy sa totiž odvíjal príbeh nelegálnej skládky odpadov na brehu územia európskeho významu – rieky Belej, dnes 1 100 tonového kolosu, i príbeh nedôstojných podmienok života osadníkov.

V roku 2008 ponúkla dnes už verejnosti neznáma splnomocnenkyňa ešte politický sviežemu starostovi obce Pribylina Milanovi Kohútovi, vládnucemu od roku 2006 doposiaľ, pomoc pri odstránení nelegálnej skládky odpadov i zlepšení hygienických štandardov v osade. A už vtedy tento preplatený predstaviteľ verejnej správy, s ohromným potenciálom vlastnej sebaprezentácie a mimikier otvorenosti i predstieraného záujmu o riešenie problémov, po prvýkrát zaváhal. Peniaze určené k odstráneniu nelegálnej skládky odpadov vrátil – podľa môjho názoru – z dôvodu manažérskej neschopností uzatvoriť ad hoc dohodu s miestnym urbárom.

Čas plynul, strácal sa v starostových monológoch na obecných zasadnutiach, v podradených hlasovaniach verných, v čakaní na Godota, ktorý nikdy neprišiel, iba problémy nezmizli. Vesmír však dáva - aj neschopným - druhé šance.

V roku 2017 mala obec Pribylina možnosť zaujať chlapský postoj a začať naozaj riešiť environmentálny i sociálny problém prostredníctvom finančných zdrojov EÚ. Výzva umožňovala v časti A. požiadať o podporu vybudovania zberného dvora a stojísk a v časti B. o saturáciu nákladov na odstránenie nelegálnej skládky, ktorá v danom čase mala rozsah už 900 t. Milan Kohút, napriek záujmu niektorých obecných poslancov, nebol ochotný predmetnú skládku odstrániť za finančné prostriedky EÚ, lebo Rómov, u nás na východe Cigánov, je jednoduchšie ignorovať než s nimi a v prospech nich pracovať. Paradoxne, projekt s názvom Zberný dvor a stojiská Pribylina, má ako hlavný cieľ uvedené: rast počtu rómskych domácností s prístupom k zlepšeným podmienkam bývania.

A jeho výsledok?

Peniaze, ktoré boli určené na zlepšenie života Rómov skončili v obci, pri majorite. V osade nenájdete jedinú nádobu na triedený zber, v obci je ich 41. V osade podbetónovali priestor pod kontajner, ostatné stojiská zatiaľ márne hľadáme. Iba Atlas rómskych komunít – s uvedenými údajmi o podmienkach života v osade – zavádza ďalšieho splnomocnenca.

V momente, v ktorom obec Pribylina bude musieť odstrániť nelegálne uložené odpady o aktuálnom rozsahu cca 1 100 t, na základe rozhodnutia štátnej správy životného prostredia a pod hrozbou sankcie za jeho ignorovanie, a bude to stáť občanov obce sedemdesiat a viac tisíc eur z obecného rozpočtu, si treba spomenúť na to, prečo v Kohútovej hlave bolo 5%-né spolufinancovanie viac než je 100%-ný obecný výdavok.

Občianske združenie TATRY, v mene očisty verejného života a aktuálne propagovaného koaličného sloganu padni komu padni, podalo trestné oznámenie na päť osôb z okresu Liptovský Mikuláš, ktoré obštrukčne umožnili , minimálne od augusta 2017, beztrestné vládnutie na pribylinskom smetisku.