Fragmentácia biotopov a ruderalizácia prostredia spojená napr. s prenikaním inváznych druhov (s ktorými v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny následne bojujeme), vodná a veterná erózia, eutrofizácia, otváranie porastových stien náchylných na veterné vývraty a ataky biologickými škodcami, rozpad trofických väzieb vo vodnom ekosystéme, zmeny v erózno-transportných a sedimentačných procesoch v tokoch a následne zmeny v kvalite dnových substrátov, chemizácia prostredia (Roundup), sú len niektoré vplyvy agresívneho prístupu monopolizovanej správy vodných tokov, energetických a vodárenských sietí v SR.
Kým akýkoľvek občan či podnikateľský subjekt je povinný pri výrube drevín požiadať orgán organ prírody (mesto, obec) o súhlas (§ 47 a násl.) a každá jedná drevina či porast krovín sa následne individuálne posudzuje počas obhliadky na mieste, žiadosť o výrub môže byť zamietnutá a v prípade kladného rozhodnutia je spojená s tzv. náhradnou výsadbou, tak monopolizovaná správa vodných tokov, energetických sietí ... – mnohokrát realizovaná prostredníctvom subdodávateľov – drastický mení slovenskú krajinu, inundácie potokov a riek, ako aj svahovité horské celky – len na základe oznámenia správcu (§ 47 ods. 4 písm. e) po uskutočnení ktorého orgán ochrany prírody (okresný úrad) len určí podmienky výrubu resp. v minimálnom počte prípadov výrub obmedzí.
Desiatky lokalít po celej SR (1, 2, 3, 4, 5, ...) čelia – aj za ignorovania občianskych protestov – drancovaniu bezprostredného životného prostredia ľudí a na zmenu zákonov (o ochrane prírody a krajiny, o vodách ...) nie je žiadna politická vôľa. Striktný výkon zákonov bez uplatnenia sedliackeho rozumu, naháňanie výkonov, biznis s energetickou štiepkou ... , to je slovenská realita a „krajinotvorba.“
Kilometráž potokov a riek v okrese Liptovský Mikuláš, ktorú Slovenský vodohospodársky podnik, Správa povodia horného Hronu, závod Ružomberok, sprietočňuje ... (rozhodnutie OÚ Liptovský Mikuláš z roku 2018)
Tak takúto spúšť musia zniesť obyvatelia Nábrežia Dr. Aurela Stodolu v Liptovskom Mikuláši (Foto: OZ LIPA – Liptovskí aktivisti, február 2019)
Rež a rúbaj do krve ... (Foto: OZ LIPA – Liptovskí aktivisti, február 2019)
Boj s klimatickými zmenami? (Foto: OZ LIPA – Liptovskí aktivisti, február 2019)
Navrhované adaptačné opatrenia v oblasti biodiverzity založené na ekosystémoch (Zdroj: Stratégia adaptácie SR na dôsledky zmeny klímy, január 2014)
Navrhované adaptačné opatrenia pre samosprávy, okrem iného, „... zabezpečiť a podporovať ochranu funkčných brehových porastov v intraviláne a extraviláne sídel ...“ (Zdroj: Stratégia adaptácie SR na dôsledky zmeny klímy, január 2014)
Kým mi tu stále uplatňujeme spiatočnícke riešenia v rozpore so strategickými dokumentami SR (teória sa v tomto geopolitickom priestore nerovná prax), Európa veľkých miest a mestských aglomerácií s desiatkami miliónov obyvateľov, veľtokov typu Rýn s mohutnými a značne rozkolísanými prietokmi, v čase prehlbujúcej sa klimatickej zmeny, prijíma adaptácie, renaturalizácie a revitalizácie krajiny, navracia ľudí k riekam a rieky ľuďom, rozvíja sa vidiek a lokálna produkcia, diverzifikuje cestovný ruch formou dynamického rozvoja atraktívnych trás pre cyklistov, vodákov i peších turistov. Brehy potokov a riek, harmonizujúca krajina, sa stávajú ekonomickým fenoménom.
Vysoký Rýn a priehrada na rieke Aare (Zdroj: Miroslav Vážny). To nie je o zákonoch, ale o našom vzťahu k prírode ...
Renaturalizovaná rieka (Zdroj: https://www.wwf.ch/de)
Stanislav Štepka to už dávno vystihol:
Povedzme si to prámo. Človek dokáže skoro šecko.
Urobyt dýru do sveta aj do ozónu.
Urobyt si pekný dom, ale aj peknú hanbu.
Vyzýrat jak pekný hrdina, ale nýkedy aj jako pekný idiot.
Nýkedy dokáže byt na svete aj sto rokov, ale ani tri minuty pod vodou.
Dokáže obstojne hrat na klavíri a na nervy, skákat do reči a aj o tyči.
A tuším vácej myslet na budúce generácie počítačov, ako na maturantov.
Ale človek by si nemal toho až tolko namýšlat, lebo je len človek.
Ani pri najlepšej vóle nedokáže preletet v petmetrovej výške z Námestia hraničárov na Šancovú ulicu.
A to ani za ideálnych poveternostných podmínek.
Nedokáže vonat jako lipa a len tak jako topol sa rozmnožúvat po vetre.
To dokáže len božá príroda.
A preto by si mal človek celkom skromne povedat - Ešte tak mnoho toho nevím.
A preto sa budem na svete radšej vácej čuduvat jako svet menit.
Lebo pri čuduvání nekapú stromy, nekapú ryby, ale rastú stromy a padá snah.
A šecko je na svojom míste, tak jak má byt. Tak, jako ked je na jar naozaj jar, v lete ked je leto,
na jabloni jabĺčko, na človekovi hlava a v človeku SRDCO.
