Písal sa rok 1998. Povodeň, ktorá sa prehnala aj korytom Borovianky, strhla mohutnú nelegálnu skládku a neskrotná riava hnijúci a zapáchajúci odpad rozniesla po zákutiach Kvačianskej doliny. Dva dní sme s partiou mladých ľudí, z ktorých sa onedlho zrodilo Občianske združenie TATRY, brodili a preliezali zákutia, pereje a svahy zbierajúc nechcené dedičstvo. Medzi nami bol aj mladý muž – s víziami, nadhľadom, smelými plánmi i odhodlaním, Pavol Majko.
19. novembra 2004 nastala v Tatrách disturbancia v biologickom systéme vonkajším impaktom, v ľudovom slovníku kalamita, a zaznelo to legendárne uistenie tajomníka Vládneho výboru SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier Ivana Štefanca: „Tam kde bol les, bude opäť les.“ Čas ukázal aká je v tejto krajine životnosť výborov a sľubov.
Písal sa rok 2007. Nad Slovenskom sa usadili temné politické chmáry, ktoré ako ostrý nôž prenikajúci mäkkými tkanivami tela zasiahli aj štátnu ochranu prírody. Nastal exodus – dobrovoľný i vynútený. V tom čase bol zvalcovaný aj renomovaný environmentalista a riaditeľ TANAPu Tomáš Vančura, ktorý odmietol preradenie do pozície radového strážcu, a v konkurze vyhral Pavol Majko.
Dnes – 17 rokov po veternej kalamite v Tatrách, po 14 rokoch Pavla Majka vo funkcii riaditeľa TANAPu – nielenže nemáme zonáciu kľúčového chráneného územia, nemáme ujasnené priority v chránených územiach, ale aktuálne prebieha bezprecedentný útok na reformu národných parkov i ochranársku komunitu vyvolaný podnecovateľom vášní Borisom Kollárom (SME RODINA). A rozklad hodnôt sa preniesol aj do podhoria národného parku ...
Občianska iniciatíva Milujem zelené TATRY – po početných predchádzajúcich krokoch – zaslala otvorený list prezidentke SR Zuzane Čaputovej, citujem časť z dokumentu: „Ako občania si dovoľujeme obrátiť sa na Vás, aby sme Vás informovali o extrémne zlej situácii v oblasti aktuálne prebiehajúceho stavebného rozvoja vo Vysokých Tatrách, tým aj o zlej situácii pri správe Tatranského národného parku a biosférickej rezervácie Tatry vyhlásenej v roku 1993 v rámci programu MAB UNESCO ako aj pri rozhodovaní orgánov štátnej správy na úsekoch starostlivosti o životné prostredie a územného plánovania. Ide o neúmernú realizovanú aj plánovanú výstavbu prevažne investičných nehnuteľností, v mnohých prípadoch v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky a taktiež v rozpore s právami a potrebami občanov tejto krajiny.
Istotne registrujete, že v poslednom roku sa v slovenských médiách často objavujú reportáže z Tatier, v ktorých sú odhaľované rôzne kontroverzné investičné projekty, ktoré už dostali povolenia a kladné stanoviská od štátnych úradov a inštitúcií. To sa často udialo na hrane, alebo dokonca s porušením zákonov Slovenskej republiky, čoho výsledkom je postupné zhoršovanie, alebo v mnohých prípadoch aj poškodenie životného prostredia. Za posledné desaťročie môžeme dokonca hovoriť o absolútnej absencii posudzovania vplyvov na životné prostredie a kumulovanie dôsledkov tejto nečinnosti vyústilo do nadmernej záťaže a nadužívania územia a popiera sa tak samotné poslanie národného parku.“
Iniciatívu privítalo aj Ministerstvo životného prostredia SR.
Riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavol Majko však označil kroky združenia pre ochranu prírody Machaon International, ktoré sa podpísalo pod list aktivistov adresovaný prezidentke Zuzane Čaputovej, ako snahu znemožniť prácu Správe TANAP-u, citujem: „Už to trvá viac ako rok, keď ma pán prednosta Bednár (jeho manželka je riaditeľka združenia) zameral v hľadáčiku a nejakým spôsobom hľadá všetky možnosti, ako prácu Správy TANAP-u znemožniť. Zahltili nás žiadosťami o slobodný prístup k informáciám. Posledné týždne nerobíme nič iné, len skenujeme odborné stanoviská za päť okresov desať rokov dozadu.“
Priznám sa, že táto reakcia riaditeľa Majka, ktorý bez problémov ustal éru Róberta Fica a disponuje bezhraničnou dôverou aktuálneho šéfa rezortu životného prostredia Jána Budaja, ma ako človeka i signatára listu, dosť zarazila.
Len na okraj mala osobná poznámka: Nielenže nevidím ako angažovaný aktivista reálne výstupy profesionálnych i dobrovoľných strážcov v policajných i úradných zložkách, ktorých by pri súčasnom dianí v území od Kežmarku po Ružomberok mali byť desiatky kilogramov, neregistrujem principiálny „ťah na bránku“ v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia pod Tatrami, ale na mnohých správnych konaniach sme jeho účastníkmi verbálne konfrontovaní s minulosťou osoby riaditeľa a pestrou paletou jeho známych, ktorí si v náznakoch uzurpujú špeciálne zaobchádzanie.
Mám za to, že Pavol Majko nie je zlý človek a nikdy by som si nedovolil tvrdiť, že je osobou podliehajúcou korupcii či klientelizmu, je len možné, že v snahe uzatvárať kompromisy - ako verejne známa a permanentne atakovaná osoba - sa v nich jednoducho stratil.
