(často v balení dva v jednom) vo verejných funkciách a v úradovniach (nielen) samospráv.
Ani hory zákonov, vyhlášok, vykonávacích predpisov ... nie sú schopné zastaviť neuveriteľné ťaženie idiotizmu naprieč Slovenskom.
Ani zmobilizované hordy občanov (ak by vôbec v slovenskej realite existovali) totiž nemajú potenciál zastaviť hlupáka, s politickým krytím a s okrúhlou pečiatkou, oháňajúceho sa odbornosťou, ktorú nikto z občanov neverifikoval v rovine formálnej a ani morálnej. Úradovne sú plné ľudí bez schopnosti pochopiť, že akákoľvek spoločenská vážnosť či úcta sa nedá vynútiť mocou a funkciou, ale je vytváraná - pomaly a dlhodobo – kvalifikovanými rozhodnutiami.
Smrečany, Liptovský Mikuláš,Lubina ... sú len nepatrné míľniky na ceste samosprávnej anarchie, rovnako, ako Košice, Poprad ... a iné slovenské destinácie sú dôkazom selektívneho zaobchádzania s občanmi a „našimi ľuďmi.“
Sadenie stromov je dnes skoro hrdelným zločinom, nežiaducou aktivitou, cestou slzavím údolím byrokracie ... , rúbanie formálnym správnym aktom s vopred determinovaným výsledkom , nevyhnutnosťou ... , lebo ...
... všetko sa napokon obkecá.
Tienenie, listy, vlhkosť, konáre, rekonštrukcia, výstavba, plynovod, vodovod, nový chodník, nedostatočný výhľad na kostol ... Čo tam po zákone o ochrane prírody a krajiny a slovných spojeniach - „zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny“ či „nevyhnutných opatreniach na ozdravenie“ alebo „v odôvodnených prípadoch.“ Nikdy sa nerieši a netrestá zanedbanie starostlivosti o drevinu a každý výrub je predsa odôvodnený. A basta!
Pamäť krajiny, genius loci miesta a mesta sa nenávratne stráca, ale skoro nikomu to nevadí.
Par „krikľúňov“, často s kvalitnejším vzdelaním, skúsenosťami a prehľadom než akými disponuje samosprávny úradník, žoviálne nazvú „aktivistami“ a tlačovú správu natlakujú frázami o trvalo udržateľnom rozvoji. Verejnú mienku domasírujú jednofarebné obecné médiá a platené PR články v regionálnych plátkoch, ktorých nezávislosť je otupená priam narkomanskou závislosťou od komunálnej inzercie.
Koľko percent občanov je schopných a ochotných – na miestnej úrovni – pátrať po pravde, porovnávať rôzne zdroje informácií, overovať si informácie na mieste skutku ... ? Koľko z nich vie napísať podnet, sťažnosť, podpísať sa pod svoj postreh na internete, verejne prezentovať svoj postoj ...?
A koľkým percentám stačia farebné obrázky usmievavých regionálnych politikov, odvážne a nikdy nerealizované volebné programy, sľuby, sľuby, sľuby ... , lacné kvety na MDŽ a predvianočné stretnutia, pivo, guľáš a párky so 48%-ným obsahom mäsa?
Vo svete zjednodušovania je gaunerom vždy neoholený fagan v batikovanom lacnom tričku, nikdy nie napitralonovaný prasaci ksicht v drahom obleku.
Ľudia, v príkrom rozpore so svojimi postojmi a miestnou angažovanosťou, túžia po krajších zajtrajškoch, vyšších platoch, chcú viac detských ihrísk, parkovísk, kvalitnejšie chodníky ..., ale postarať sa o to majú dvaja japonskí páni NIE-KTO a MALO-BY-SA-TO.
Anonymita, nezáujem, len nie ja, a načo voliť ... ovládajú verejný priestor z jednej strany a neschopnosť voliť skutočnú zmenu – nie okukané papierové hlavy – „tradičných“ politických strán zo strany druhej.
Kauzy sú premlčané nezáujmom ľudí, nie skutkovou podstatou.
Synovec, dcéruška, kamarát ... , insitné postavičky politických a rodinných nominácií na úradníckych miestach, môžu pokojne spávať. Pre občanov každá miestna kauza končí po troch dňoch a pre účastníkov zájazdu skrývajúcich sa za bezduchý slogan „pomáhať a chrániť“ vydaním uznesenia v zákonnej lehote. Systém, kde je viac vyšetrovaný oznamovateľ, než páchateľ.
„Skutok nie je trestným činom, lebo ...“, „ ...skutok je trestným činom, ale nepodarilo sa preukázať úmysel ... „, ... skutok je trestným činom, ale nepodarilo sa stotožniť páchateľa ...“, „... páchateľ bol stotožnený a skutok je trestným činom, ale je premlčaný ...“ , nespočetné variácie uznesenia pri ktorých aj Muchové Slovanské epopeje blednú závisťou a miestny prokurátor hladkajúc maličkú ošúchanú fotografiu J. V. Stalina, sa len spokojne usmieva. Ďalší prípad do archívu.
Fotoreportáž:
Kauza – neodborné orezy stromov na nábreží Váhu v Liptovskom Mikuláši – aktuálne fotografie z dňa 14.08.2016: Dekapitácia 14 ks populus sp., ktoré boli „ošetrené“ v rozpore so STN a ISA normami, a to pod „odborným dohľadom.“ Na obrázkoch stresová výmladkovosť a faktické odumieranie stromov. Podľa kalkulačky oceňovania spoločenskej hodnoty drevín môže nezvratné poškodenie týchto drevín predstavovať škodu v min. výške 3 500 eur. Liptovskomikulášska radnica nevyvodila za tento barbarský čin žiadne konzekvencie voči zodpovedným pracovníkom.
Kauza Háj- Nicovô – aktuálne fotografie z dňa 14.08.2016: Háj-Nicovô prezentovaný Mestom Liptovský Mikuláš ako budúci lesopark, znivočený aj za prispenia nekonania radnice v kľúčových momentoch novembra 2015 (5 týždňov nedokázali mestskí úradníci overiť na mieste súlad prebiehajúcich činností s vyrúbovým povolením). Vyčíslená spoločenská škoda v min. výške 130 000 eur. Fotografia „s paličkou“ predstavuje postupne hynúcu „náhradnú výsadbu“ v počte 50 ks smrekovca opadavého v hodnote do 150 eur, o ktoré sa nikto nestará. Ide o typickú ukážku kvality (z hľadiska druhu stromu, výšky stromu, hrúbky kmienka a zabezpečenia výsadby) náhradnej výsadby v meste, starostlivosti o ňu a (ne)činnosti kontrolných orgánov (MsÚ Liptovský Mikuláš) počas 3-ročnej povinnej starostlivosti.
Volebný program primátora Liptovského Mikuláša
