Každý človek môže byť pozemským Stvoriteľom. Každý z nás môže zásadným spôsobom meniť obklopujúci mikrosvet, byť inšpiráciou i vodcom. Stačí prijať vnútorné rozhodnutie.
Elzeárd Bouffier – hlavný hrdina z knihy Jeana Giona „Muž, ktorý sadil stromy“, jednej z ochranárskych biblii – sa rozhodol zmeniť krajinu a vyľudnený suchopár pretvoriť na raj.
„ ... Postačilo na to iba osem rokov, aby celá krajina naokolo rozkvitla do krásy a vyžarovala pohodu. Na mieste rozvalín, ktoré som videl v 1913, tu boli teraz udržiavané hospodárstva, naplnené šťastným a spokojným životom. Vyschnuté pramene napájané lesom zachytenou vodou z dažďa a snehu opäť poskytujú chladivé osvieženie. Voda sa vrátila do svojich starých ciest. Vedľa každej farmy rástli javorové háje a nádrže s vodou lemovali porasty čerstvej mäty. Krok za krokom sa dediny obnovovali. Vrátili sa ľudia z planín, kde je pôda čoraz drahšia a priniesli so sebou mladosť, pohyb a očakávanie niečoho nového. Kráčajúc po cestách ste mohli stretnúť mužov a ženy kypiacich zdravím, chlapcov a dievčatá, ktoré sa dokážu smiať a nachádzať zábavu na dedinských veseliciach. Ak porátame starousadlíkov zmenených na nepoznanie životom v hojnosti a nových prisťahovalcov, viac než tisíc ľudí vďačí za svoje šťastie Elzéardovi Bouffierovi.
Keď si predstavím tohto jednoduchého muža, spoliehajúceho sa iba na svoje vlastné fyzické a duševné sily, ktorý dokázal premeniť púšť na krajinu hojnosti, som napriek všetkým protirečeniam presvedčený, že ľudské schopnosti sú hodné obdivu. A keď si uvedomím, koľko vytrvalosti, duševnej sily a sebadisciplíny bolo potrebnej na vykonanie takejto premeny, pociťujem nesmiernu úctu k tomuto starému, nevzdelanému mužovi, ktorý dokázal doviesť svoje dielo až k božskej dokonalosti ... „
Film „Muž, ktorý sadil stromy“ a textový prepis publikácie
Kde a z akých vnútorných pohnútok sa rodí Zlo. Prečo ľudia - v mnohých prípadoch so spoločenskou povesťou "slušných ľudí", s deklarovaným náboženským ukotvením, usporiadaným rodinným životom, sa plíživo plazia nocami ako prízemné hmly, aby ničili verejnú zeleň, do krajiny vykladali komunálny a stavebný odpad, vypúšťali jedy do potokov a riek?
V akom vnútornom rozpoložení sa nachádza človek, ktorý napíli stromy vysadené dobrovoľníkmi pri cyklistickej trase v Liptovskom Mikuláši, na ktorých výsadbe sa nepodieľal ani finančne a ani pracovne, aby tento svoj čin – v inej forme – opäť zopakoval po štyroch mesiacoch (video)?
Kto zranil jeho dušu, opustil ho, nepochopil či iným spôsobom sa dotkol jeho ega, aby sa ako Tieň plazil nocou s pílkou v ruke a s uspokojivým úškrnom na tvári škodil, škodil, škodil ...
Kto vysvetlí tejto zranenej entite, že jeho malé nočné víťazstva ohrozujú jeho vlastnú Existenciu? Zlo má deštruktívny vplyv na jeho nositeľa, spotrebováva jeho životnú energiu, usadzuje sa v jemných zákutiach Človečenstva, postupne ho opantáva, až ho napokon zničí – fyzicky i psychicky.
Dobro je bežec na dlhé trate, Emil Zátopek v plnom nasadení, preto napokon vždy zvíťazí.
