Je štvrtok dvadsiateho šiesteho septembra dvetisícdevätnásť. EC 173 z Hamburgu do Budapešti - s desiatkami slovenských študentov z brnenských vysokých škôl – navyšuje meškanie. Asi dvadsať ročný mladík slušne oslovuje sprievodkyňu: „Mohol by dispečer zdržať vlak na východ?“
O pár minút sa osadenstvo dozvedá, že dispečer sa zlé vyspal. EC 173 prichádza do Bratislavy z dvadsaťštyri minútovým meškaním jednu minútu po pravidelnom odchode R 613 Termix Nika.
Cestujúci majú pred sebou dvestosedemdesiatpäť minút čakania na bratislavskej stanici.
************
Útla dievčina pred bratislavskou pokladňou. „Zmeškala som R 613 a mám lístok do I. triedy, vrátite mi cestovné?“
„Nevrátime, môžete ísť na nasledujúci vlak, stačí ak si kúpite miestnenku do I. triedy.“
Nechápavý pohľad: „Ale v Zemplíne I. trieda nie je.“
Ťukanie na klávesnicu počítača. Trápne ticho. „Aha, tak si môžete kúpiť miestnenku do II. triedy.“
„Čiže ja si zaplatím I. triedu, zmeškám vlak jednu minútu z dôvodu neochoty dispečera vlak pozdržať, peniaze mi nevrátite a ešte si mám kúpiť miestnenku do II. triedy,“ ponúka dievčina krátky súhrn situácie, ale nikto ju už nepočúva.
Nočný rýchlik na východ odchádza z bratislavskej hlavnej stanice so sedem minútovým meškaním. To už dispečera netrápi.
************
Liptovský Mikuláš. Zákaznícke centrum.
„Všetci by ste len cestovali zadarmo ...,“ komentuje požiadavku pani, ktorá zjavne miluje prácu s ľuďmi. „Na fotke máte malú hlavu,“ pokračuje v dominantnom monológu.
Zjavne dobre pripravená študentka – hnedovláska kontruje: „Môžete mi ukázať, kde sa píše o veľkosti hlavy a nie o veľkosti fotografie?“
„Mňa nerozčúlite, ja mám o chvíľu fajront,“ reaguje zákaznícke centrum, listujúc v akomsi metodickom pokyne.
Ďalej sa – spoza chrbta mladej devy – dozvedám, že Slovakrail neuznáva karty ISIC vydané v Českej republike. Doklad na ktorom je napísané „Medzinárodný preukaz študenta“ a na ktorý precestujete polovicu zemegule.
Odchádzam, lebo to nie prvé extempore, ktoré som si v Liptovskom Mikuláši vypočul ...
... a doma zo zvedavosti čítam požiadavky na fotografiu zo strany sebastredného národného dopravcu: „ ... aktuálnu a nepoužitú, profesionálnu (dostatočne jasnú a zreteľnú), aby zobrazená osoba bola identifikovateľná, vyobrazená z čelného pohľadu, bez pokrývky hlavy a bez pozadia. V prípade výdaja preukazu vo forme BČK je potrebná farebná fotografia.“
************
Kúpili ste si cestovný lístok cez internet, ak sa vám podarilo preklikať cez archaický rezervačný systém, a chcete ho vrátiť? Peniaze si Železničná spoločnosť Slovensko podrží mesiac a zoberie 10%, lebo je jednoduchšie vyhnať zo Slovenska súkromných dopravcov, s moderným rezervačným systémom a zameraním na zákazníka, než sa zamyslieť nad kvalitou vlastného podnikania.
Možno aj v tejto chvíli stojíte na jednej z početných slovenských železničných staníc a počúvate už ohratú platňu: „ ... sa vám ospravedlňuje.“ Kto by úprimnosti týchto slov ešte uveril.
