... to časová synergia.
Povedané jazykom Stredozeme: šmahom ruky sme sa presunuli z Helmovho žľabu - rozumej Demänovskej doliny (1, 2, 3), k Hore osudu - rozumej do TANAPu, prioritnej to dŕžavy TMR.
Tu sa na odbornom fóre s ušľachtilým názvom „Ekologická doprava – lepšia budúcnosť Tatier“ prezentovala ďalšia fantazmagória typu Alveg, ktorej cieľom – samozrejme – je vylepšiť nedokonalú krajinu druhov zvierat a rastlín, TANAP.
Neďaleko od podhorského, zarastajúceho, záchytného parkoviská, na ktorom za tridsať rokov nestalo ani jediné „zachytené“ auto, na skok od vojnovej zóny EuroCampu FICC, v krajine sezónne preplnených električiek, predseda predstavenstva TMR Bohuš Hlavatý tvrdí, že ide o zámer v ktorom sa ekonómia snúbi s ekológiou a zároveň moralizuje: „Tatry sú len jedny a Slovensko má možnosť využiť ich prírodný potenciál, ľudia sem nechodia kvôli lanovkám, ale kvôli prírode a tá lanovka im len umožní, aby mali prírodu blízko. Veríme, že diskusia prebehne odborne, vezmú sa všetky fakty do úvahy, a že vláda naberie odvahu a vyrieši problém zonácie." Nuž vtáka poznáš po perí a developera podľa už zrealizovaných zámerov.
EuroCampu FICC - vojnová zóna či podhorie Tatier? (Zdroj: Internet)
Jediným mediálne oponujúcim je tatranský mestský poslanec Róbert Gálfy: „...Keď som sa dozvedel o tomto zámere, dvihlo ma to zo stoličky, pretože mňa veľmi mrzí, že niekto tvrdí, že lanovka vyrieši dopravu vo Vysokých Tatrách. Tento problém máme na stole, musíme ho riešiť, ale v dlhodobom horizonte a nie stavbou jednej lanovky. Tá nám prinesie 12-tisíc ľudí za hodinu na Skalnaté pleso a prinesie ďalšie obrovské parkoviská v intraviláne, kde je už aj tak nedostatok pozemkov. Na celej tejto konferencii ma mrzí, že tu nie je seriózna snaha o riešenie problému, je tu snaha o niečo iné ..." A ďalej ticho ...
Muž, ktorý po tatranskej kalamite v roku 2004 veľkohubo prehlasoval „tam kde bol les, bude znovu les“, Ivan Štefanec v pozícii Splnomocnenca vlády pre obnovu a rozvoj Tatier, sa dnes ukrýva v bludisku Európskeho parlamentu. Sľuby sa predsa sľubujú a ...
Názory ľudí, ktorí desaťročia určujú trendy v Tatrách a každému budovateľskému zámeru minimálne nezavadzajú, ako primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš, Peter Chudý pohybujúci sa v cestovnom ruchu Tatier od praveku, Jozef Bendžala – prezident zväzu hotelov a reštaurácii SR a riaditeľ hotela Patria ... , akosi počuť nie je. Pričom ide len o malú ukážku tatranských pavučiniek.
Málokto tuší, že len olympijská funkcionárska turistika a vyvolané investície kandidatúr dosiahli údajne výšku cca 250 mil. slovenských korún, že športové sny - úzkej skupinky ľudí - nie sú spojené len s práve pertraktovaným zámerom, ale aj s potenciálnou diaľnicou do Poľska cez Tichu dolinu a tunel popod Kasprov vrch, aké policajné manévre – za účelom zachytenia demonštrácii a zabráneniu vylepovania protestných plagátov či transparentov v tatranskej oblasti – boli organizované, od Liptovského Mikuláša až po Poprad, počas Svetovej zimnej univerziády 1999. Internet si nepamätá, ľudia áno. Demokracia podľa vzoru zarobiť.
Developeri, šport a politika sú úzko prepojení. A všade tam, kde sa stretne oligarcha, politik a lokálni veksláci, vznikne napokon kšeft. Preto sa nečudujme, ak o pár rokov obohatí tatranskú panorámu trebárs Slovenská národná lanovka. Neprebudený a povrchný národ znesie všetko. Aj premenu národného parku na ring peňazí.






