Medzi obcami Lopej a Predajná, neďaleko Podbrezovej, desaťročia pozerajú do krajiny dve čierne gudrónové očí. Zmes uhľovodíkov a kyseliny sírovej – pozostatok spracovania ropy Petrochemou Dubová – ohrozuje životné prostredie i samotných ľudí. Stačia výdatnejšie zrážky a ...
V spomienkach pamätníkov na tému ako bolo za komunistov lepšie, o časoch sto percentnej zamestnanosti a nikdy nekončiacich sociálnych istotách, chýbajú state o neustále navyšovanom a nesplácanom environmentálnom dlhu.
Stovky lokalít utopených v banských kaloch a energetických popolčekoch, v zapečatených sudoch s kvapalinami neznámeho zloženia, rozpadajúcich sa vreciach so zakázanými insekticídmi, dnes žobronia o eurofondovú záchranu.
Mečiarovskí privatizéri ukradli už amortizované fabriky – veď cudzie nechceme a svoje nedáme – , aby vycucali ešte posledné zvyšky špiku z neudržateľného spoločenského zriadenia, a materializované svinstvo hodili na štát. Občan zaplať sanáciu neriadených skládok, zabezpečenie odkalísk či skladov chemikálií po záruke. Prosperita štátnych podnikov postavená na filozofii koristníctva v nevyvetrateľnom zápachu komunistických žvástov.
Ani lokálna úroveň v pľundrovaní krajiny nezaostávala. Mladí a starí budovatelia, ľud, pod dohľadom miestnych národných výborov, komunálnym odpadom zasypávali suché jarky, úžľabiny, strže, štrkové jamy, kameňolomy ... po obvodoch dedín. Tisíce nelegálnych skládok dnes prerastených stromami a burinou, malé časované bomby.
A v hlave stále pretrvávajúci model správania sa pretavovaný do každodenného vytvárania novodobých čiernych svedectiev. Aplikácia TrashOut – ignorovaná úradníkmi ministerstva životného prostredia i vnútra – ako výpoveď o národe i povahe časti Slovákov.
Chorľavieme po tisícoch – od totálneho rozpadu imunitného systému s neidentifikovateľným spúšťačom po pestrú paletu onkologických nálezov – a vinu zvalíme na Boha či osud, niekedy dva v jednom. Iba pohľad do vlastného zrkadla sa nám bridí.
V dohľade každého slovenského okna sa rozprestiera lokálny Černobyľ posvätený starostom či liknavým okresným úradníkom, za ním mlčia generácie v pohodlnom spánku nekonfliktnosti a konformizmu. Takto si tu žijeme.
Len netasiť meč voči miestnym gaunerom a natŕčať dlaň smerom k Bruselu.
Ohlásili ste skládku cez telefón? Úradníci pod MV SR (OÚ, odbory starostlivosti o životné prostredie) to neriešia a minister Mikulec (OĽaNO) niekde štrikuje ústami
Gudrónové jazerá pri Predajnej (foto: P. Škovránek)
