V poslednej dekáde 2011 – 2020 vzrástla priemerná ročná teplota vzduchu v regiónoch severného Slovenska o 1,5 až 2 st. Celzia v porovnaní so záverom 20. storočia. V tejto súvislosti sa významne zmenili aj podmienky výparu a evapotranspirácie, ktorých charakteristiky významne vzrástli vo všetkých ročných obdobiach a predovšetkým v teplom polroku.
Z pohľadu hodnotenia zmeny hydrologického režimu povrchových tokov sme pri hodnotení posledného obdobia v porovnaní s referenčným obdobím 1961-2000 zaznamenali v priemere celkový mierny pokles odtoku (nie je tomu rovnako vo všetkých regiónoch Slovenska) a v rámci roku presun odtoku z jarného obdobia do skorších zimných mesiacov. Z dlhodobého hľadiska síce v povrchových vodách dochádza k miernemu poklesu odtoku vody zo Slovenského územia. Celkové množstvo vody aj v blízkej budúcnosti je síce dostatočné, problémom je jeho časové a priestorové rozdelenie. To znamená, že v zmysle pozorovaných a predpovedaných dopadov klimatických zmien bude narastať jednak výskyt období sucha a nedostatku vody, ale aj oblastí, kde bude takýto nedostatok vody výraznejší ako v iných oblastiach.
Nedostatok povrchovej vody na Slovensku podľa hydrologičky Zuzany Danáčovej nadväzuje na stav zrážok. „Veľké deficity až na hranici 50 percent sú v oblasti Bielych Karpát, celkovo Karpát, teda karpatský oblúk, horná časť pohoria Nitry, ale aj oblasť Malej a Veľkej Fatry," uviedla hydrologička.
V prípade podzemnej vody ide najmä o tri oblasti, a to Oravu a Kysuce, Biele Karpaty a Bukovské vrchy. Najrizikovejšou oblasťou vzhľadom na podzemnú vodu je východné Slovensko, kde sme v deficite až 20 percent.
Na základe spracovaných hodnotení údajov podzemných vôd, nameraných na vybraných antropogénne neovplyvnených objektoch štátnej hydrologickej siete SHMÚ možno konštatovať negatívny vplyv zmeny klímy na zdroje a zásoby podzemnej vody na Slovensku. To či bude podzemnej vody v budúcnosti dostatok závisí od meniacich sa zrážkovo odtokových pomerov, dotácie podzemných vôd v jarných mesiacoch, výšky snehovej pokrývky a jej pozvoľného topenia, ale najmä od ochrany jej kvality. Zatiaľ máme podzemnej vody dostatok, z vyčísleného potenciálu 79.000 l/s sa využíva 10.500 l/s.
Konštatovania:
- prerozdeľovanie odtoku v roku
- otepľovanie a skoršie topenie snehu (január, február)
- chýbajúci dostatočný jarný odtok na dopĺňanie štruktúr podzemnej vody
- výskyt sucha v podzemnej vode a v pôde sa posúva významne na sever a východ
- znižovanie záchytov uhlíka v krajine, ako prejavy dôsledkov zmeny klímy na lesné spoločenstvá, pôdu a hydrologický režim
Riešenia:
- mitigácie(okamžité akcie pri zmierňovaní prejavov zmeny klímy)
- adaptácie (zmena využívania krajiny a spôsob využívania krajiny – prejsť na prírode bližšie hospodárenie s krajinou
Prezentácia SHMÚ - Spôsobuje teplejšia a extrémnejšia klíma väčšie sucho v prostredí/v krajine?
