Krvavo červené razítko Ministerstva vnútra SR s dátumom 4.10.2000 na stanovách urobilo z partie nadšencov – z ktorých je väčšina už trvalo roztrúsená po šírom svete – občianske združenie. Na kolkovú známku sme si zarobili zberom stoviek kilogramov šípok v porastoch po obvode Liptovského Mikuláša. Chudobní a odhodlaní.
V postieľke malá dcérka – spočiatku nemý svedok plánovacích stretnutí v malom byte na Podbrezinách – dnes dospelá slečna. Čas odtiekol do minulosti. Ostalo len rátanie ziskov a strát.
Prvá žiadosť o grantovú podporu – písaná jazykom naivity – v časoch živého Changenetu, Nonprofitu a solidarity medzi ľuďmi i mimovládnymi organizáciami – smerovaná k Nadácii Jána Husa. Úspešné i neúspešné zámery na ceste k viac ako 180 realizovaným projektom. Archív veľkosti multivanu. Kultúrne či duchovné dedičstvo?
Stovky kilogramy listov a státisíce e-mailov. Výkriky zúfalstva i hrubá nezmývateľná špina. Elektronická schránka OZ TATRY ako spovednica národa. „U nás v dedine ... starosta ... úrady to kryjú ... pomôžte ... nikde ma nemenujte, lebo to popriem.“ Desiatim pomôžete a jedenastý kričí do Vesmíru: „Na čo sú takéto organizácie!“
Jeden človek. Predseda, projektový manažér, účtovník, terénny pracovník, koordinátor dobrovoľníkov, hovorca, psychológ, bloger, pomocný pracovník ... Pracovná doba bez ohraničenia. Treba skúsiť. Za 740 v hrubom. Dvadsať rokov.
Tisíce prednášok, interaktívnych programov, tréningov a seminárov pre žiakov i pedagógov, tisíce hodín monitoringu negatívnych záťaží v životnom prostredí a zodpovedajúci počet podnetov i trestných oznámení, stovky brigád, tisíce zasadených stromov a krovín v krajine i mestách, stovky odstránených nelegálnych skládok odpadov, desiatky vydaných publikácii, brožúr, metodických materiálov, plagátov, informačných letákov ... a ľudia. Dobrovoľníci, absolventi na absolventskej praxi, dlhodobo nezamestnaní. Odchody a príchody. Defilé tvári. A vďačnosť.
Noci po širákom, smútok v odľahlých penziónoch i hoteloch, páľava i kosti objímajúca zima, vietor i dážď, tisíce kilometrov potokmi, poľnými cestami i okrajom remízok, smäd i hlad, chuť prachu na jazyku, desiatky popísaných záznamníkov a zlomených ceruziek ... Terén ako katarzia. Terén ako neveselá správa o stave krajiny (štátu?).
The Sasakawa Environmental Award (2000, 2002), Národná cena za kultúrne a prírodne dedičstvo (2004), cena Rady mládeže Slovenska za podporu práce s deťmi a mládežou - „MOST 2006, britská environmentálna cena International Green Apple Awards (2007), cena odpadového hospodárstva Zlatý mravec (2010, 2015), cena Nadácie Orange za regionálny rozvoj (2011). A nevie o nich ani moja suseda ...
Občianske združenie TATRY (Zdroj: https://www.finstat.sk/37802712)
Sme tu dvadsať rokov ...
... ako zdvorilí a upravení bezdomovci predávajúci kdesi na rohu ulice Notabene. Občas sa niekto pristaví, ale nikto sa nami zásadne nezaoberá.
O životnom prostredí každý rád rozpráva, presúva vlastné bremeno – vraj rodina, zamestnanie, pomsta – na niekoho iného, pohoršuje sa na sociálnych sieťach nad tým či oným, verbalizujú tisíce nápadov bez účtovného krytia, ale keď príde na podporu – finančnú, ľudskú či logistickú – ticho sa dá krájať.
Krvácame nedostatkom finančných zdrojov v každom čase, nieto ešte v čase pandémie, s údivom sledujeme svet miliarda tam, miliarda tu, kompenzačné schémy pre podnikateľov, ktoré sa nás úmyselne či neúmyselne netýkajú (hlavne že podávame daňové priznanie a rôzne hlásenia pre finančnú správu, zdravotnú i sociálnu poisťovňu a náš účet nazýva banka podnikateľským), rozšafné rozpočty samospráv i finančné hry zazobaných podnikateľov z kmeňa Našich. Paralelný svet.
150 ľudí či firiem x 10 eur mesačne cez trvalý príkaz by bola cestou k nezávislosti a istote, ale o životnom prostredí každý rád rozpráva, presúva vlastné bremeno – vraj rodina, zamestnanie, pomsta – na niekoho iného ...
Terénna exkurzia – rok 2009 (archív OZ TATRY)
Krvavo červené razítko Ministerstva vnútra SR s dátumom 4.10.2000 na stanovách urobilo z partie nadšencov – z ktorých je väčšina už trvalo roztrúsená po celom šírom svete – občianske združenie.
Dnes sa z okna bytu, ktorý je aj mojou základňou, pozerám na horizont ohraničený Baníkovom, Tromi kopami, Hrubou kopou, Plačlivým a Barancom, vo vnútornom vývare zmierenia sa a ľahostajnosti, a rekapitulujem. Zapáliť sviečku oslavnú či rozlúčkovú?
Ochrana životného prostredia sú preteky bez cieľovej brány. Všetky víťazstva sú dočasné a všetky prehry trvalé.
Sme tu dvadsať rokov ...
Príloha:
