Sme v EÚ alebo nie?
Cieľom obehového hospodárstva je čo najdlhšie zachovať hodnotu výrobkov a materiálov, aby sa minimalizoval odpad, a využívanie nových zdrojov. V prípade, že výrobok dosiahne koniec svojho životného cyklu, zdroje sa z hospodárstva nevyradia, ale opätovne sa použijú na vytváranie novej hodnoty.
Pod názvom „Kruh sa uzatvára“ prijala Európska komisia ešte v roku 2015 prvý Akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktorého cieľom bolo napomôcť pri prechode Európy na obehové hospodárstvo, posilniť globálnu konkurencieschopnosť, podporiť udržateľný hospodársky rast a vytvoriť nové pracovné miesta. Akčný plán stanovil 54 opatrení na „uzavretie kruhu.“
Porovnanie lineárneho a obehového hospodárstva (Zdroj: Biela kniha)
Európsky balíček obehového hospodárstva (Circular Economy Package) nadobudol účinnosť v júli 2018. Členské štáty sú povinné príslušné smernice implementovať v rámci dvojročného obdobia. Súčasťou tohto balíčka sú ambiciózne recyklačné ciele:
- Spoločný cieľ EÚ do roku 2035 recyklovať 65 % komunálneho odpadu.
- Spoločný cieľ EÚ do roku 2030 recyklovať 70 % odpadu z obalov.
- Recyklačné ciele pre konkrétne obalové materiály:
papier a lepenka: 85 %
železné kovy: 80 %
hliník: 60 %
sklo: 75 %
plasty: 55 %
drevo: 30 %
- Záväzný cieľ obmedziť do roku 2035 skládkovanie maximálne na 10 % komunálneho odpadu (s možnými výnimkami na odloženie lehoty na dosiahnutie tohto cieľa o 5 rokov).
- Posilňuje sa povinnosť triedeného zberu a rozširuje sa na nebezpečný odpad z domácností (do 1. 1. 2025), biologický odpad (do konca roka 2023) a textil (do 1. 1. 2025).
- Pre systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu sú stanovené minimálne požiadavky na zlepšenie ich správy a riadenia a nákladovej efektívnosti.
Kľúčovým momentom v tomto procese bolo prijatie Európskeho zeleného dohovoru (European Green Deal) koncom roka 2019. Jedným z hlavných pilierov zeleného dohovoru je nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (New Circular Economy Action Plan), ktorý Európska únia prijala v marci 2020.
Záväzná hierarchia odpadového hospodárstva SR (Zdroj: Biela kniha)
Legislatívny rámec odpadového hospodárstva v SR
Ciele a princípy EÚ sú prenesené do zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadocha o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom je jedným zo základných princípov rešpektovanie hierarchie odpadového hospodárstva.
Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020, strategický dokument schválený vládou SR, deklaruje ako hlavný cieľ zásadný odklon od zneškodňovania komunálneho odpadu skládkovaním.
Program predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025je ďalší významný strategický dokument, ktorý bol tiež schválený vládou SR. Program stanovil ako hlavný cieľ posun od materiálového zhodnocovania/recyklácie odpadu ako jedinej priority odpadového hospodárstva SR k predchádzaniu vzniku odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Tento trend je v súlade s Akčným plánom EÚ pre obehové hospodárstvo.
Tretím dokumentom schváleným vládou SR je Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030 – Zelenšie Slovensko. V kapitole 10 Smerom k obehovému hospodárstvu je stanovený cieľ: „Do roku 2030 sa zvýši miera recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie, na 60 % a do roku 2035 sa zníži miera jeho skládkovania na menej ako 25 %.“
V roku 2010 Ministerstvo životného prostredia SR v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice EÚ o skládkach odpadov vypracovalo „Stratégiu obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov.“
Položky a sadzby za uloženie zmesového komunálneho odpadu (20 03 01) a objemného odpadu (20 03 07) na skládku odpadov v eur/t (Poznámka: odvod do Environmentálneho fondu, nie je to celková komerčná cena za uloženie odpadu) (Zdroj: Biela kniha)
Situácia v odpadovom hospodárstve Slovenska
V roku 2018 sa v SR vyprodukovalo skoro 13,5 mil. ton odpadov, z nich bolo 2,3 mil. ton odpadov komunálnych. Ide o vyše 2 t na obyvateľa.
Podľa Správy o stave životného prostredia SR v roku 2018 pretrvával vysoký podiel skládkovania odpadov na celkovom nakladaní s odpadmi, čo predstavuje 24,8 % pri odpadoch celkom a 53,8 % pri komunálnych odpadoch.
V roku 2018 vzniklo v SR 2 325 178 ton komunálnych odpadov. Každý občan Slovenskej republiky vyprodukoval v roku 2018 priemerne 414 kg komunálnych odpadov. Od roku 2005 stúpla produkcia komunálneho odpadu na obyvateľa takmer o 50 % a v posledných rokoch predstavuje medziročný nárast cca 8 %.
Produkcia komunálnych odpadov v krajinách EÚ 28 v roku 2018 (kg/obyvateľa) (Zdroj: Biela kniha)
Vývoj produkcie komunálnych odpadov v SR (kg/obyvateľa) (Zdroj: Biela kniha)
Počet a kapacita zariadení na energetické využitie odpadov v EÚ (Zdroj: Biela kniha)
Biologicky rozložiteľné komunálne odpady (BRKO) sú všetky druhy biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré možno zaradiť do skupiny 20 Komunálne odpady podľa Katalógu odpadov. Medzi triedené zložky BRKO patria podľa Katalógu odpadov a Stratégie obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov tieto druhy komunálnych odpadov: papier a lepenka (vrátane obalov z papiera a lepenky) (20 01 01), biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad (20 01 08), jedlé oleje a tuky (20 01 25), drevo (vrátane obalov z dreva) (20 01 38), „zelený“ biologicky rozložiteľný odpad (20 02 01), odpady z trhovísk (20 03 02).
Stratégia obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov zvažuje viaceré technológie nakladania s BRKO: kompostovanie, anaeróbna digescia, mechanicko-biologická úprava, spaľovanie s využitím energie.
Recyklácia biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v krajinách EÚ 28 za rok 2018 (kg/obyvateľa) (Zdroj: Biela kniha)
V prípade veľmi konzervatívneho tempa rastu produkcie komunálneho odpadu 2 % ročne, v roku 2035 tak vyprodukujeme 3,2 milióna ton komunálneho odpadu, čo predstavuje 599 kg na obyvateľa. Na porovnanie, v susednom Rakúsku bola v roku 2018 táto hodnota na úrovni 580 kg/obyvateľa.
Za predpokladu zachovania statusu quo súčasnej úrovne skládkovania odpadov by sme tak kumulatívne do roku 2035 uložili na skládkach takmer 26 miliónov ton odpadu. Pri postupnom znižovaní množstva skládkovaného odpadu až na EÚ požadovaný cieľ 10 % v roku 2035 to bude „len“ 13 miliónov ton komunálneho odpadu.
Zároveň bude treba do roku 2035 vybudovať kapacity na recykláciu pre viac ako jeden milión ton komunálnych odpadov ročne za predpokladu, že súčasné spracovateľské kapacity na úrovni cca 800 000 ton odpadu ročne ostanú zachované.
Prognóza vývoja vzniku a nakladania s komunálnym odpadom do roku 2035 v SR pri 2% ročnom náraste (tis. t) (Zdroj: Biela kniha)
V roku 2018 bolo na Slovensku funkčných 111 legálnych a v teréne je roztrúsených tisíce nelegálnych skládok (len aplikácia TrashOut ich má v registri skoro 8 000). Podľa údajov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky je na Slovensku približne 400 zariadení na zhodnocovanie rôznych druhov odpadu.
V súčasnosti sú v prevádzke dve spaľovne komunálneho odpadu (OLO, a. s., Bratislava a KOSIT, a. s., Košice) s celkovou kapacitou cca 300 000 ton ročne. Okrem vyššie uvedených spaľovní komunálneho odpadu je v prevádzke päť spaľovní nebezpečného priemyselného odpadu a päť spaľovní nemocničného odpadu. Spoluspaľovanie odpadov sa realizuje v šiestich zariadeniach: CRH Slovensko, a. s. (Rohožník a Turňa nad Bodvou), CEMMAC, a. s., Považská cementáreň, a. s. Ladce, Carmeuse Slovakia, s. r. o, a Mondi, a. s. Žilina, s celkovou kapacitou cca 450 000 ton ročne. Tieto zariadenia však spoluspaľujú väčšinou odpad vo forme TAP dovezený zo zahraničia.
Prehľad legálnych skládok na Slovensku s vyznačením ich nebezpečenstva (Zdroj: Biela kniha)
Ako ďalej s nerecyklovateľným odpadom?
Existuje niekoľko zaužívaných metód, medzi ktoré patrí: skládkovanie, mechanicko-biologická úprava, termické spracovanie (roštové spaľovne, spaľovne s fluidným lôžkom, spaľovanie v rotačnej peci, alternatívne termické procesy). Opis technológií, „za“ i „proti“ nájdete tu.
V ostatnom čase spoločnosť ewia (2018) - akciová spoločnosť má 100-percentného akcionára česko-slovenskú finančnú skupinu Wood & Company a do jej portfólia patria aj spoločnosti skupiny KOSIT – mediálne otvára a predpokladám, že aj s prepojením na aktuálne politické kontakty presadzuje myšlienku Centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) v prepojení na Zariadenia energetického využitia odpadov (ZEVO). Viac tu.
Celková bloková schéma zariadenia na energetické využitie odpadov (Zdroj: Biela kniha)
Ako nenaštvať miestnych obyvateľov
Je zrejmé, že produkcia odpadov je nezvratným faktom a aj pri dôslednom „predchádzaní vzniku,“ ktoré je u nás v plienkach, recyklácii a kompostovaní, ostanú prúdy odpadov s ktorými je potrebné sa vysporiadať iným spôsobom ako zasypávaním slovenskej krajiny.
Zároveň však miestne obyvateľstvo - ktoré je dlhodobo konfrontované so svetom odpadových špekulantov a komunálneho utajovania – sa s odporom stavia ku každému zámeru zhodnocovania či zneškodňovania odpadov.
Myslím si, že tento bludný kruh protirečení sa dá preraziť len opustením formálneho prostredia mestských a obecných úradov, konšpiračného stretávania sa s predstaviteľmi verejnej a štátnej správy poza chrbát verejnosti, a nastúpením cesty otvorenej a informačne zrozumiteľnej komunikácie s obyvateľmi.
Zdroj:
Biela kniha energetického zhodnocovania odpadov v Slovenskej republike (131. str.)
