Počas uplynulého víkendu ulicami miest a dedín kráčal strach, ktorý nezastreli ani lokálne prvomájové veselice a odľahčené vyjadrenia respondentov. Strach z choroby, straty zamestnania a neprítomnosti poskladaného modrého papierika uloženého kdesi vo vrecku ako vstupenky ku slobode.
Na tomto mieste je škoda vysvetľovať, že skutočná sloboda – sloboda v prejave i činoch – sa nedá kúpiť či vynútiť. Nebola nikdy ohraničená ani múrmi komunistických lágrov či gestapáckych vyšetrovní, neprosila a nevzdávala sa, lebo je esenciálnou súčasťou mužov a žien odvahy v čase žitia i umierania. Tam kdesi vo vnútri pominuteľnej telesnej schránky je nekonečný priestor, ktorý – ak ho (s)poznáte – Vám nemôže zobrať a oklieštiť žiadny zakomplexovaný premiér či uznesenie vlády.
Akcia Spoločná zodpovednosť - historický najväčšia manipulácia s národom výživne mediálne promovaná - nespravila nikoho lepším a ani zodpovednejším. Test, ako funguje strach a koľko občanov sa mu nekritický podvolí vyšiel, psychologická hranica jeho použitia bola navždy prelomená a v slovenskej Pandorinej skrinke už čakajú na vypustenie nové násilia odôvodnené štátnym, bezpečnostným či zdravotným záujmom.
Predpokladám, že aj autor tohto diela má negatívny test na Covid-19 ako dôkaz spoločenskej zodpovednosti (TrashOut, 31.10.2020)
Ak by sme boli spontánne uvedomelým národom nevynútenej spoločnej zodpovednosti, tak dnes neriešime korupciu a klientelizmus ako zdrojový kód fungovania štátu, zúfalú mieru triedenia a kompostovania odpadov, tisíce nelegálnych skládok odpadov rozsiatych po krajine, otrávené rieky a potoky či špinavé mestá so zanedbanou verejnou zeleňou.
