Keď anketa Strom roka 2017 vyniesla na vrchol slovenského rebríčka 120-ročnú jabloň z Bošáce, mnohí diskutéri ohŕňali nosom. Vo svete stáročných líp, javorov a dubov je ovocný strom nedocenenou drevinou.
Z iného súdka: Unikátny dubový háj Gavurky neďaleko Dobrej Nivy (Foto: http://slovakregion.sk)
A vo svete supermarketov – naleštených plodov z celého sveta, sa význam nedokonalých tvarov, veľkostných parametrov, vyfarbenia – tradičných a krajových odrôd akosi stráca. Lebo biodiverzita – rôznorodosť – nie je témou pre tradičného slovenského spotrebiteľa a ani pre podvečerné úvahy.
Časť verejnosti zaregistruje médiami pretláčanú tému kvitnutia tisícov čerešní nad Brdárkou, ďalší registrujú dlhodobé ovocinárske aktivity v CHKO Biele Karpaty. A možno práve v ich záhrade – sa v tom pokrútenom tele stromu, zrelom na výrub – skrýva jedinečná a strácajúca sa odroda Liptova, Zemplína či Gemera.
Aký osud postihne tisíce čerešní Brdárky? (http://www.cas.sk)
V minulosti bolo bežné, že každý kraj mal svoje typické ovocné stromy prispôsobené miestnej mikroklíme. Dnes sú tieto staré odrody jabloní, hrušiek, sliviek ... ohrozené. Šíreniu starých odrôd sa venujú partie nadšencov a rôzne samostatné projekty.
Najčerstvejším z nich je projekt SadOVO zameraný na školskú mládež. Jeho cieľom je - okrem monitoringu starých a krajinných odrôd - vysádzanie vysokokmenných sadov v areáloch základných a stredných škôl, ako centier záchrany a edukácie. V tomto prostredí vznikla aj metodická príručka Staré sorty sú „in“.
A okrem školskej mládeže, každý z nás má možnosť putovať Slovenskom – mimo destinačné hitovky - odhaľovať genius loci zabudnutých miest, ktorým generácie hovorili Domov. A v ich mozaike objavíme aj stromy nášho detstva.
